Teta odíde a na návštevu prichádza mamina sesternica s mojou prasesternicou Vanessou. Ja si Vanessu pamätám, tak tri roky dozadu, keď som bola jej rodičom na svadbe a ona bola ešte v brušku, čiže som ju v tejto chodiacej podobe ešte nezažila.
Je blonďavá s veľkými modrými očami. Teta ju núti, nech nám niečo zarecituje, ale ona sa hanbí. Nemám rada, keď malé deti nútia k niečomu proti ich vôli. Dospelí mi ju dajú na starosť. Nie, že by som to nejako s deťmi vedela. Súrodencov nemám.
Vezmem ju za ruku. Rozprávam jej. Vytiahnem šminky a ideme sa maľovať. Ona maľuje mňa a sem tam ja ju. Porobí mi čierne fľaky so špirálou na nose a na očiach. Sfušuje mi make-up, ktorý som predtým mala spravený dobre. Keď sa približuje s klieštikmi na mihalnice, tak jej ich vezmem so slovami: „Vieš čo, to je nebezpečné, radšej to nechaj tak.“
Namaľuje sa sama, s rúžom okolo pier a s čiernymi fľakmi sa usmieva do zrkadla. Ideme sa ukázať dospelým, nech z nás majú radosť. Chce sa hrať so šminkami donekonečna. Zaborí celý prst do môjho včelieho vosku od Avonu. Poutieram jej prst o okraje, lebo toho nabrala veľa.
„Nevytláčaj ten make-up, nie je tam toho veľa a ak to silno potlačíš, tak ťa to môže zašpiniť.“
Nedala na moje rady a môj maybelline make-up skončil na jej gatiach. Poutieram ju.
Vyberieme sa k stromčeku. Šlohneme si dvoje salónky. Malá chytí smrekovú vetvičku namočenú v svätenej vode a ofŕka ňou stromček. Hlavou mi preblesne: „Babka by bola blažená radosťou.“
Teta pre ňu príde, nech sa idú naobedovať a aj my by sme sa mali konečne tiež najesť. Malá sa schováva za mňa, aby nemusela ísť domov. Vylezie mi na chrbát. Chytím si ju za nohy, postavím sa a beriem ju na chrbte. Nechce sa dať zapnúť do kabátika. Tak sa jej spýtajú, či ju môžem zapnúť ja. Súhlasí a dobrovoľne mi dáva ručičky do ružového kabátika, koho mi len ten ružový kabátik pripomína. Čupnem si k nej a pomôžem jej. Spýtajú sa jej, či mi dá pusinku. Vybozkáva ma na líčka a objíme ma. Smejú sa na tom, ako si ma vraj rýchlo obľúbila.
Boli sme navštíviť aj druhú babku z otcovej strany. V obyvačke sa nás zišlo fakt veľa, ani sme si nemali kam posadať. Dedko donesie vaječný likér, ktorý odložil pre mňa a mamu. Ja si dám kupovaný krémový koláč, ktorý mi chutí – ako keby bol len zo šľahačky.
Na záver blogu vianočná pieseň od zosnulej Melanie Thornton:
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
na malých deckách je pekné to ako si vedia človeka obľúbiť a že vedia dávať náklonnosť najavo niekedy viac ako my dospelí