Z denníka malej ženy - 9. 1. 2012 Pondelok

Mohla by som mať kopec času prípravy na vlak. Z domu by som, tak či tak vyrážala na poslednú chvíľu, presne ako dnes. Na chrbte ruksak a v ruke taška s notebookom, toto spojenie mi na rýchlosti nepridáva. Na poslednej ulici mám 3 minúty času, mobil mi ukazuje o minútu menej, takže technicky dve minúty čistého času. V druhej polke sa púšťam do behu. Pravá noha o sebe zas dáva vedieť. Na stanici nečaká nikto okrem mňa. Uvažujem príde ten vlak alebo nie? Vďaka bohu za tie vlaky, ktoré chodia krátko po mne.

Vo vlaku mi nie sú súdené dve veci: 1) kúpiť si lístok a 2) preopakovať si učivo.
Sprievodca mi nevie vydať z desiatky. Nechá ma do BA cestovať teda zadarmo. Vo vlaku nadšene zisťujem, že USB s prednáškou som si zabudla vo veľkom PC doma, takže si čítam materiály z minulého roka, ktoré sú dobré tak na dve veci na nič a na hovno. Čítam ich pre akýsi dobrý vnútorný pocit.

Magda mi oznámi, že na teste sa chystá opisovať odo mňa. Varujem ju, že to nie je 3 x nejaká výhra. Prvý očný kontakt s otázkami na teste nás privádza k dlhému konštruktívnemu uvažovaniu. Teraz je na čase zaloviť v pamäti a snažiť sa z nej niečo vydolovať. Aj keď zlato to nebude. Improvizujem, popúšťam uzdu fantázii a dačo píšem. Magda sa drží starého známeho: „Topiaci sa aj slamky chytá.“ A opisuje odo mňa.

„Myslíš si, že som tam mala aj niečo dobre?“ spytujem sa jej na Wcku.
„Neviem, ja som to len odpisovala od teba,“ odpovie a príjme tým dištancovanie rozumu, od toho čo písali prsty.
Po skúške volám jemu. Odprevadím Magdu na bus. Počkám hore na autobusovej stanici, kým tam dorazí. Vezmem ho a ukážem mu moju fakultu. Obidve budovy, kde sa učíme. Rozhodne sa opáčiť babské Wcká a vyhlási moju fakultu za feministickú.

Na Obchodnej si namierime do Pantha Rhei. Pristavujeme si v časti „História“ a „Psychológia“. Chytám do rúk knihu „Znásilnenie“ mala by mapovať históriu tohto pojmu a nahliadanie na túto problematiku. Otvorím náhodne knihu, prvý odstavec , obsahuje definíciu nymfománie. Začneme sa smiať. To už nemôžem otvoriť náhodne knihu v jeho prítomnosti, aby tam nebolo slovo „nymfománia“, ako vtedy na prvom stretku.

Muzikanti mi vyhrávajú v brušku. Sadneme si na kebab s hranolkami a zeleninou. Pozerám sa na citrónový Radler v chladiacom boxe. Po chvíli sa zahľadí aj on, navrhne mi ho, ako keby mi čítal myšlienky. Cítim sa ako strapaté škaredé káčatko v ružovom. On mi dáva pocit, že to nie je so mnou až tak zlé.

„Tie tvoje pery mi budú chýbať,“ bozkáva ma na rozlúčku vo vlaku.
„Ty mi budeš chýbať celý,“ odpovedám mu medzi bozkami.
Vystúpi. Pozerám von oknom. Zakývame si. Vlak sa po chvíli pohne. Zazriem ho v areáli stanice. Stál a pozeral na môj vlak.

Môj vlak zastavuje v realite. Pobi sa so svojim najväčším strachom. Dokonči nedokončené.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu