Raz sa ma v správe jedna dievčina spýtala, ako som strávila Silvestra a prečo som o tom vlastne nenapísala blog. Aj keď po dlhej dobe, chcela by som to aspoň stručne zhrnúť.
Pôvodne som mala Silvestra stráviť s kamarátkou. Na poslednú chvíľu, ale plány padli. Dozvedela som sa, že mama by bola na Silvestra sama, na koľko môj tato mal nočnú. Rozhodla som sa, že ju nenechám samú. Pozvala sa ku mne iná kamarátka aj s jej priateľom, obaja momentálne študujú v Prahe. Napadlo mi pozvať Quatrefoil a Mm47. Kamarátka a jej priateľ svoju účasť zrušili. Takže to vyzeralo na večer vo štvorici. Dopadlo to vcelku fajn. Ja som prišla o šiestej večer z brigády. Mama vtedy ešte verila, že Maťo je len kamarát. Raz nám však vošla rýchlo počas toho večera do izby a my sme od seba odtrhli. Bolo to maximálne nápadné a jej došlo, že nás prerušila pri bozkávaní. Maťo zostal ešte aj na Nový rok a neplánovane sa zoznámil s mojim krstným a sesternicami.
Koniec marca až začiatok apríla
Väčšinou si uvedomím, že sú narodeniny blízko, keď je 30. marec a ja zapaľujem sviečku za nedožité Nikine narodeniny. Tento krát bol so mnou aj Maťo. Vlastne bol prvým chalanom, ktorého som tam vzala. Neočakávam darčeky ani finančnú hotovosť na narodeniny, na koľko toto obdobie je finančne náročné pre mojich rodičov. Majstri pýtajú od našich dvojnásobok sumy, na akej boli pôvodne dohodnutý. A ja otcovi dávam svojich 30 Eur a ostávam mu dlžná 13 Eur za kurz, ktorý som si zaplatila v rakúskom inštitúte.
Prichádza deň narodenín a zistenie, že na mňa zabudli obe babky, čo sa doteraz nestalo. Babka z maminej strany mi zvykla volávať v každý môj sviatok v dobe od 6:00 do 9:00 a vždy ma upozornila, že mi dala zahrať pieseň na Lumene. U babky z otcovej strany som bola dva dni predtým. Inokedy mi bola už víkend pred narodkami blahoželať. Teda trvala by, aby ju otec doviezol. Tento krát sedím u nej. Prehliadnem si jej kalendár, v ktorom má poznačené sviatky všetkých členov rodiny a moje tam chýbajú. Už podľa tohto som tušila, že zabudne. Môj krstný nesklamal a spomenul si. Z priateľov si tí najdôležitejší spomenuli. Maťo mi kúpil hodinky. Vedel totiž, že moje posledné mi záhadne zmizli na jeseň 2010 a mala som ich najviac polroka.
Pondelky a stredy, keď vstávam o štvrtej v lepšom prípade o piatej. Som celé noci prebdela. Zničená po vyučovaní som o deviatej nasadla na bus k nemu. U neho som sa prespala. Jeho mamina sa nám postarala o dobrý obed. Dozvedela som sa, že hodinky kúpil s mamou. V stredu sme sa vybrali na ekonomickú univerzitu za Peťou. Tá mi vymyslela deň po narodkách kultúrny program šli sme na nemeckú výstavu a potom do jednej kaviarne v Starom meste, kde si môže hocikto zakonverzovať v ľubovoľnom cudzom jazyku. Stretla som tam aj moju zahraničnú lektorku z Rakúskeho inštitútu. Porozprávali sme sa s ľuďmi okolo nášho stola. Zistila som, že sú tam aj tretiaci z pedagogickej, ktorý tiež študujú nemčinu a rovnako nie sú spokojní so štúdiom. Najviac sme však konverzovali s Peťou, keďže s ostatnými sme si po pár vetách nemali čo povedať. Zašli sme do Mekáča a na záver večera sme sadli „U Ferdinanda“, kde som vyskúšala japonské slivkové víno „Umeshu“ a on si dal „Kalashnikov“ vodku.
Cez víkend mala prísť babka a krstný. Mama volala krstnému a dozvedela sa, že nepríde. Babka to odvolala tiež, vraj kvôli vetrisku. Obe babky si spomenuli o deň neskôr. Dva dni mi zhltla brigáda. Posedela som si s Luckou. Zakúpila si prvýkrát Oreo na ochutnanie. V sobotu zavítal Luky (Lochnessko) do našej malebnej dedinky, aby navštívil Quatrefoil. Tá zavolala mne a ja som ďalej volala Maťovi, aby prišiel o deň skôr. Spoločne sme si zahrali „Dostihy a sázky.“ Predtým som dojedla za Lukyho zbytky večere, čo nechal. Odprevadili sme ho na stanicu. Po jeho odchode sa nehorázne rozpršalo. Následkom čoho sme došli domov premočený do nitky. Takéto bolo narodeninové obdobie. Keď som si uvedomila, že mám už 23 a že akosi prestávam rozumieť 18-ročným. A ešte musím pochváliť mojich expriateľov, ktorí si skoro všetci spomenuli a jedného, ktorý mi v deň narodenín doniesol pralinky, o ktorých nikto nevedel, že sa mi páčia.
A na záver ďakujem tým, čo si spomenuli a zablahoželali mi. Takto aspoň viem, na koho nemám zabudnúť ja.
there's no need to be afraid
i will sing with you my friend
Come on, come on
I wanna sing, I wanna shout
I wanna scream till the words dry out
so put it in all of the papers,
i'm not afraid
they can read all about it
read all about it oh
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
"Mama vtedy ešte verila, že Maťo je len kamarát." koľká naivita
do tej kaviarne v St.meste sa niekedy rozhodne vyberiem