Vo vlaku sa namaľujem. Pôvodne som si v tento deň chcela obliecť koženú minisukňu, podkolienky a kratší kabát. Pud sebazáchovy ma však donútil toto moje rozhodnutie prehodnotiť. Tak zvíťazili džínsy a žltá mikina s emozajacom. Dorazím na zastávku, kde som ho čakala minule. A takých 15 minút tŕpnem, z ktorého autobusu príde. Zjaví sa znenazdajky ako minule. Vyrážame smer trhy, ktoré na to, že mali byť hlavným programom večera obehneme za pár minút. Zastavíme sa akurát pri medovine. Trošku ochutnáme a ideme ďalej. V jednej zastrčenej uličke zbadáme čínsku reštiku. Malo ma napadnúť už vtedy, že „sushi“ je japonské jedlo a nepýtať sa na neho, ale krevety to istia.
Po napapaní sa odtrepeme do Auparku. Vyskúšam si šaty, ktoré mi pripomínajú Madonnu – čierne čipkované a živôtik vyzerá ako korzet. Prvý som, ale skúšala dlhý pulóver, omylom som si zobrala S-ko, ktoré mi spravilo Push-up efekt, oproti tým šatom plochá v ňom nevyzerám. Hľadáme lavičku, na ktorej by sme mohli zakotviť. Robíme si zle a žartujeme. Rozhodneme sa zmocniť výťahu a odviesť sa najvyššie, čo to len pôjde. Výťah s nami vydrbká, lebo je zablokovaný a potrebovali by sme asi nejaký kľúč alebo niečo, aby to šlo. Na chvíľu vyzerá, že sa nechce ani otvoriť a pustiť nás naspäť. Prvé, čo som sa vo výťahu musela spýtať: „Dá sa tento výťah nejako zastaviť?“
Tento večer musím odísť skôr, lebo na druhý deň robím od rána. Vyberá úžasné trasy a miestami sa obávam, že ten vlak nestihnem. Sem tam cestou po moste zastavíme.
A najviac sa mi rátal komentár pri bozku: „Ale toto feministky nerobia.“
„Ale čo by nerobili,“ obhajujem sa.
Vybehneme na Zochovu a 93ka akurát zastavuje. V 93ke spoznám zozadu Janku. Ohlásim ju, predstavím jej moju spoločnosť. Zasmejem sa, že naposledy som jej predstavovala iného chalana, keď sme sa stretli. Vystúpime z autobusu. Držíme sa za ruku. Stískam mu ruku a on odpovedá tiež stískaním. Odprevadí nás do vlaku, kde sa s nim rozlúčim.
Janka si ani nevšimla, že som sa s nim na chvíľu zastavila.
„Akože ja vám rozprávam, obzriem sa a vás nikde,“ smeje sa.
Ja sa pripečene usmievam.
„Ty si zaľúbená, to je aké zlaté,“ vytešuje sa.“
„To až tak vidieť?“ rada by som počula pravý opak
Vo vlaku mi Janka spraví Ježiška, ktorého mi sľúbila už v buse cestou na stanicu. Má igelitku prepchatú telovou kozmetikou od Yves Rocher. Nechcem byť drzá, tak ju poprosím, nech mi niečo vyberie. Dá mi limetkový šampón a sprcháč. Pri mojej otázke, či to v práci dostávali. Zistím, že tú plnú igelitku pokúpila. Pýtam sa jej, čo jej za to dám. Nič nechce.
Po chvíli mi dôjde smska. Očakávam niečo v romantickom duchu. Namiesto toho si prečítam toto:
"Vieš čo je sranda? Máš moje kľúče. "
Pieseň na záver, ktorú som si konečne stiahla:
Vždyť už, lásko, svý perly máš
tak proč padaj, měněj se v slzy
lásko, na co je pláč
perly ve vlasech máš
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajdalf
27. 12.decembra 2011 12:21
strašná sranda
2
@smajdalf sranda bola, že keď som si to prečítala, bol vlak vo Vajnoroch, mohla som ešte nejako rýchlo vystúpiť
Napíš svoj komentár