Baretka na hlave zachraňuje moju erektívnu ofinu. Doma som sa nestihla namaľovať, vychádzam z domu a mám na vlak 12 minút. Kto vie, možno v budúcom živote sa na vlak naučím chodiť skôr. Na predposlednej ulici od stanice zbadám dvoch mladých ľudí, babu a chalana. Rozpúšťam si vlasy, aby som sa cítila o niečo krajšie. Opäť cestujem tým fajnovým vlakom, kde si aj noťas môžem pripojiť. Keďže som si znova zabudla zrkadlo, tak asi zapnem webku a namaľujem sa tak, čo na tom, že to bude divne vyzerať. Keď som nastupovala do vlaku, tak som všimla zaujímavého chalana.
Sadám si a cez medzierku medzi sedadlami mám na neho výhľad. Kúpim si lístok od sprievodkyne. Zapínam „LifeFrame“, nanášam omietku. Najvtipnejšie bolo asi nanášanie tekutých liniek a špirály, keď som si na čierno zasrala nos. Myslím, že ten môj objekt mal dobré „divadielko“. Skončím s úpravami mojej tváre, rozpustím si vlasy a pozriem sa rovno a pozerá na mňa, taký úkaz asi dlho nevidel. Keď vlak zastaví na hlavnej, pustím ho pred seba, je vysoký a má takú rozdrbkanú chôdzu ako keby hrával futbal, ale inak má krásny široký chrbát. Po ceste na študijné stretnem pre zmenu chalana s modrými očami a čiernymi vlasmi po bradu, dvojsekundový pohľad – ako len mám rada očný kontakt. V drogérii zistím, že tá farba, čo som si vložila do košíka je dvakrát drahšia – ako bolo písané, ale beriem ju aj tak.
Prichádzam ku škole, stretnem spolužiačku, ktorá mi pochváli moje nové vlasy. Vyjdeme na štvrté poschodie, všetci tam boli okrem nás. Prednášajúca ma privíta so slovami: „Aká zmenia imidžu.“ Usmievam sa a hneď sa stanem terčom debaty. „Keby moje vlasy vydržali, čo tvoje, moje strašne padajú,“ posťažuje sa spolužiačka. Ďalšia zhodnotí: „Nové vlasy, nový chlap, ale ty si tie vlasy meníš nejako často – ty teda musíš striedať chlapov. Chcela som niečo povedať, ale nedostala som sa k slovu a hneď už začala prednáška.
Po prednáške odprevádzam tento krát Magdi na autobusovú stanicu. Rozpráva o úskaliach vyučovania matematiky v rómskej triede, nie je to jednoduché – hlavne ak máte úplne inú aprobáciu. Na stanici sa stretávam s Peťou a ideme na rýchlik. Vyberiem prvé kupé a v tom si uvedomím, že tam je Henry a Peťa zas spoznáva svoju kamarátku, aká to je len náhoda. Počas cesty si prisadne do kupé aj manželský pár, chlapík celý čas len gúľal očami z tých našich rečí, čo sme viedli, určite sa mu vydýchlo, keď sme konečne vystúpili. A inak mám veľkú radosť, tento utorok – teda už dnes idem na prvé beánie a budú tam Horkýže Slíže.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
depropex
25. 10.októbra 2011 15:58
páčia sa mi tieto denníky, vedel by som si to predtviť ako knihu pre baby podla mna by sa to predavalo
3
ínak dobe keby to bola kniha ako napísal depropex,bavilo by ma to a riadne
Napíš svoj komentár