Ľudia sa mi silou mocou tlačili do pokladne, aj napriek tomu, že som vyložila tabuľu, že zatváram, ale nenablokujte mladej žene, keď sa na vás usmeje a hodí očkom.
Po ceste zo šatne som mala opletačky s Brunhildou, vyhrážala sa mi, že ma bonzne riaditeľke, lebo som si zabudla označiť mandarínku, čo som si priniesla z domu. Vážne, neokrádam Tesco !
Dôjdem na stanicu len „tak tak“ a vlak prichádza, akurát keď kupujem lístok. Vo vlaku ma čaká Smajdalf (Marek). Posadím sa oproti. Spýta sa, či mi nie je zima. Napriek tomu, že som mala šaty s dlhým rukávom, tá zima mi ozaj nebola. Vytiahnem si môj chlebík vo vajíčku, ktorý som mala zabalený v prenosnej miske alebo ako my na Maďaroch hovoríme - bundás kenyer. Behom 10 minút si spravím komplet make-up, rozumej pod tým, že si klieštikujem aj mihalnice. Marek má vážne obavy, čo z tej kabelky ešte vytiahnem. Neviem sa prestať hýbať. Veľmi sa teším do BA. Vystúpime na stanici a Mareka vediem pešo až na Hviezdoslavovo námestie, ale musím ho pochváliť, že si všimol tabuľu, keď som si nebola istá, kam odbočiť. Prídeme tam, ale ešte nikde nikoho. Zavolám organizátorke a zistím, že si na nich chvíľu ešte počkáme. Marek je hladný, tak sa rozhodne pre Mekáč.
V tomto mekáči zhodou okolnosti robí @rom4n133 a tak som mu teda zakývala. Smajdalf si vystával radu a mňa sa spýtali také milé Češky, či si môžu prisadnúť. Neskôr na mňa Roman zamával, nech prídem bližšie a strčil mi do ruky troje lízatká Chupa Chups, čo rozdávali zákazníkom. Potešilo ma to a hlavne prekvapilo. Vrátila som sa k Marekovi a ten mi pomohol vybaliť smotanovo-jahodové, ktoré som si vybrala. Po nasýtení Marekovho žalúdka sa vraciame späť pred SND. Netrpezlivo čakáme, kým si nás nájde Soraya, Hovädo a Johnysheek. Poslednému sa ospravedlňujem, že som si ho nevedela zaradiť. Po chvíli sa prikmotrí Vastík a aj zvyšok. Vydáme sa na cestu nájsť bar, kde by sme sa mohli usadiť. Chvíľu nám to trvá, ale nakoniec nás naše nohy zavedú k Slovak Pubu.
V Slovak Pube zistím, že som stratila náramok. Pozorujem ľudí okolo seba, počúvam historky chalanov o autách, aj keď k tomu nemám čo dodať. Dá sa na tom pobaviť. Pokecáme s Turgonom, o ktorom zistím, že býva tak 6 km odo mňa. Pofotíme sa spoločne. Pravá časť stola statne pije o preteky. Neskôr aj mňa niekto ukecá na vodku, chlapci si štrngajú, kým čo to nevylejú. Ja sa na to nemôžem pozerať, tak to do seba hodím na ex a chlapci hneď po mne. Som rada, že som spoznala aj Mirku naživo, páčila sa mi oveľa viac ako virtuálne. Zo Slovak Pubu sme boli slušne vykázaní. Keď sme tam ešte tak s flussicou stáli, tak som si všimla, ako sa ten zmrd-čašník škodoradostne usmieval, áno – dokázal si, že je pán.
Na stanicu som bola schopná vyraziť aj sama, ale pripojil sa ku mne Marek a heatrow, ktorých som viedla svojim ženským orientačným zmyslom. Heatrow kvitoval moju skratku pri STU, ktorú sme museli obchádzať kvôli natiahnutej páske. Na stanici nás zastihli opäť soraya, hovädo, husky a johnysheek. Rozlúčila som sa s Marekom a heatrowom. Jemne som naznačila Marekovi, že jedno objatie vážne stačí, na čom sa zabavil zvyšok. Šli sme vykopnúť Veroniku (soraya) a Miša (hovädo) na vlak. Zostala som sama s chalanmi, spýtala som sa ich, či si chcú sadnúť so mnou do vlaku.
Moje pozvanie prijali a tak som sedela medzi huskym a johnymsheekom. Vo vlaku to žilo, teda aspoň posledný vozeň oslavoval sobotu. Chválim huskyho, že si všimol moju farbu očí, to si všimne málokto. Podarí sa mi nájsť seriózne pôsobiace milé mladé žieňa, ktoré mi postráži veci, kým si odskočím na WCko. Krížom sa pozriem a zazriem chalana, s ktorým sme si kedysi písali cez rok, poslal mi oznamko, poznali sme sa prakticky min. tých 7 rokov, ale nejako sa naše priateľstvo prerušilo. Občas sa pozriem jeho smerom. Vystúpim a na prvej uličke od stanice mi mamina volá, kde som. Klasika väčšinou mi zavolá, keď som kúsok od domu.
Skoro som tento blog nenapísala, moja totiž dvojmesačná klávesnica, ktorá je mimochodom inteligentnejšia odo mňa, sa rozhodla odporovať mi. Zablokovala sa, potom sa mi ju podarilo nejako uvoľniť, s tým, že písala bez diakritiky a postupne nabehli naspäť aj mäkčene a dĺžne. A týmto chcem pozdraviť môjho bývalého priateľa, od ktorého som ju dostala.
A na záver chcem poďakovať Veronike, ktorá ma pozvala na birdz stretko. Bolo moje prvé a páčilo sa mi. Padlo vhod vypadnúť trocha z reality.
Tento blog venujem @quatrefoil a @lochnesskovi , ktorí si chceli prečítať ako bolo.
Na záver blogu pieseň, ktorú som si pustila ako prvú vlaku:
Až zasáhne tma a zhasnou i světla,
až se zastaví čas a zmizí i cesta.
Ty a já, ty a já, ty a já, ty a já.
Chci to zpátky, i když nejde to vrátit.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
depropex
12. 12.decembra 2011 03:28
opakujem sa ale tak rád čítam tento tvoj denník !
2
a až bude nejake veľké stretko v BA alebo tu, rád by som sa zúčastnil. otázne je či budem vítaný a či to bude. BA mám rád , takže rád by som spojil príjemné s príjemnejším
Napíš svoj komentár