V autobuse sa postavím o niečo skôr, aby som v krajnom prípade stlačila tlačítko „zastávka na znamenie“, inak by mi tam nezastavil. Ani neviem, ako sa mi podarí zabrzdiť na tých čižmách, bez toho aby som sa niečoho chytila a nikoho pri tom nezvalcovala.
V DMke si kúpim farbiaci šampón odtieň „intenzívne červená“, dostanem zadarmo plátennú tmavomodrú tašku, mala som si radšej vybrať zelenú, bola krajšia.
Po ceste do školy zbadám chalana, niekoho mi strašne pripomína. Je to on alebo nie je to on?
Približuje sa. Spoznávam ho, je to Miky. Usmejeme sa a pozdravíme. V hlave sa mi vynárajú všetky spomienky na neho. Ako som ho spoznala v druhom semestri. Ako bola z neho Veronika hotová a spočiatku sa mi zdal taký obkolesený babami. Bol výrečný, pri našich rozhovoroch sme zistili, že je tiež baran ako ja. Možno aj preto mi tak statne liezol na city. Spočiatku pre mňa zosobňoval všetko to, čo na chalanoch neznášam. Zdal sa mi samoľúby, arogantný a namyslený frajer.
Nevravím, že taký nebol, ale mala som tu príležitosť ho spoznať aj z inej strany. Proboval, na koľko neovládam maďarčinu a skúšal sa mi pred mojimi očami posmievať. Keď som mu na to prišla, tak som ho zabíjala pohľadom. Raz mi vzal poznámky z etickej propedeutiky a nikdy mi ich nevrátil. Smrad !
Pred písomným testom zo všeobecnej didaktiky ma preskúšaval. Zhodnotil, že to neviem. A nakoniec som to napísala z báb najlepšie.
Pred jednou večernou prednáškou som si rúžovala pery. Pozeral sa na mňa. V tom sa zrazu ozval:
„Ty máš väčšie pery ako ja ?!?
„Áno, mám,“ odpovedala som mu.
„Priateľ musí byť spokojný,“ zložil mi prvý kompliment.
„Áno, je,“ prikývla som mu.
Posmeľoval ma, keď som sa bála prvého sexu. Vždy sa ma spýtal na priateľa. Keď sme sa stretli ako tretiaci na zápise, tak som ho uviedla do situácie, že vzťah krachol a že som prišla o priateľov. Povedal mi, že niečo podobné zažil tiež. Rozlúčili sme sa. A odvtedy sme sa nevideli.
Až do dňa, keď som sa drvila na prvom poschodí vývinovú psychológiu pred testom. Mal akurát blízko prednášku, prešiel okolo a zložil mi druhý kompliment:
„Si krásna.“
Poďakovala som. Možno to bolo tými vlasmi, že ma videl asi prvýkrát, ako som si dala spraviť ofinu. A týmto moje spomienky na neho končia.
Magda mi pred prednáškou zo Základov psychiatrie povie: „Si skazená.“ Keby ma vtedy nechala dokončiť, čo som chcela povedať, zistila by, že to je slabé slovo.
Pieseň dňa a pre tých, čo si mrknú klip, ten čašník je kus
Oh sweetheart, put the bottle down
You've got too much talent
I see you through those bloodshot eyes
There's a cure, you've found it
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár