Usadíme sa spoločne do vlaku. Vyzliekam si kabát. Sandra mi pochváli farbu vlasov a aj menčestráky. Zavolá jej kamarát, ktorý jej mal robiť pôvodne spoločnosť. Nevie mu však povedať, v ktorom vozni sedíme, tak navrhnem dať môj cyklaménovo-ružový ruksak do okna. Nakoniec Sandra vykukne von z vlaku a zakýva mu. Nešťastnou náhodou sa jej podarí zmiasť chlapa, ktorý šiel tiež na tento vlak a myslí si, že to bolo znamenie sprievodkyne na odchod vlaku. Chlapík sa zľakne a uteká do vlaku. Sandra sa vráti a chytí záchvat smiechu. Čo chvíľu dôjde chalan, ktorému som vymyslela prezývku „Bambi“ (má oči srnky).
Keď vystúpime na stanici v TT, tak zbadáme chlapa, ktorý sa veľmi podobá na Johnyho Deppa. Je dobre oblečený a Sandra uvažuje, že ho poprosí, či sa s nim môže odfotiť. Pri prezeraní trhov sa podarí mne a Peti stratiť druhú polku skupiny v domnení, že sa najskôr dobrovoľne oddelili. Obzerám veci a mám chuť kúpiť veľa vecí pre rodičov, Quatrefoil (ktorá keby dvihla mohla mať kýblik cukrovej vaty) a ešte niekoho. Nakoniec si kúpim „Žužu“, ktoré som ešte nemala, žiari peknými farbami a páči sa mi, že nie je príliš sladké, iba tak jemnučko.
Po tom jednom chlebíku, čo som za celý ten deň mala. Viem, že si budem musieť kúpiť niečo na jedenie, presnejšie kebab. Cestou za tým pravým kebabom sme videli na ulici tak tri nápisy „kebab“. Vážne by som asi nemala jedávať počas chôdze. Zabrýzgam sa od dressingu na čižmách a aj na kabáte, ako také malé prasiatko. Keby mi tak dali poriadny sáčok a nie papierové vrecko, ktoré sa vždy rozmokvá.
Peťa si chce ísť nakúpiť do Tesca. Vydávame sa tam. Kúpim si v Gate oranžové podkolienky, skoro som si vzala aj žlté sieťované pančušky. V potravinách si vyberám rukavičky balené po dvoch kusov – čierne a prúžkované s otvorenými prstami. Rodičom kúpim nakladaný cesnak v oleji a chilli, lebo oni by si ho nekúpili. Povedali by, že je to drahé. A ja chcem, aby skúsili, aký je dobrý.
Dorazíme na vlak. Sadneme si s Peťou a po chvíli zbadáme Sandru aj s kamarátom. Smejeme sa na tom, že sme sa zas náhodou stretli. Veď mohli odísť skôr, neskôr alebo nastúpiť do inej časti vlaku a vôbec si nás nevšimnúť. Môj vlak z GA ide až o polhodinu. Sandra je hladná, tak si to namierime do Tesca. Vyberáme trasu, ktorá sa šmýka, Sandru posúva do boku. Ja sa pridŕžam drevenej ohradky okolo krčmy a kráčam bokom. Musel byť na nás tri priam skvostný pohľad. Brunhilda má akurát tento večer službu.. Poradila som Sandre, nech skúsi bagetu, sendvič, twistilu od Pierre Baguette alebo Grotta, že mne chutili všetky. S babami sa vrátime na stanicu. Prehovorím ich na pár spoločných fotiek. Čakajú so mnou, kým neohlásia na stanici môj vlak a ja sa s nimi rozlúčim.
Pieseň z muzikálu, ktorý som počúvala vďaka mojej mamine:
Prosím, Pane, přijmi duši mou
Tak čistou zas, jaks mi ji dal
Dovol mi s křídly andělů
K tobě se vznést
Nad bolest
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
divinatoire
26. 12.decembra 2011 11:57
milá brunhilda mi bránila zájsť do petshopu so psom v taške, plameňometom na ňu! ani nie tak pre jej zákaz ako spôsob akým ho predniesla. tá ženská sa neskutočne vžíva do roly strážneho psa s penou na zuboch.
2
@divinatoire nikto ju tam nemá rád, ale svoju prácu robí až príliš dobre dnes som mala na vlak 14 minút a poslala ma dozadu na kontrolnú prehliadku, myslela som si, že ju ubijem ruksakom
Napíš svoj komentár