Utekám z Tesca, si kúpiť lístok na vlak a mám 7 minút na to, aby som si vyzdvihla tašku s vecami u otca v práci. Od kedy ho prehodili strážiť druhú stranu objektu, má tam druhého vlčiaka, takého mladučkého. Ocino mi nachystal cestoviny, aby som mala čo jesť a nemusela míňať peniaze na cestoviny. Pohladkám rýchlo vlčiaka, ktorý od radosti kňučí. Rád by sa hral. Vo vlaku sa púšťam do cestovín.
U Lucky ma čaká prekvapenie. Meniny som mala síce pred mesiacom, ale ona mi kúpila lentilky a kinder čokolády a zablahoželala mi. Som dojatá pri pomyslení, koľko ľudí si ani nespomenulo na mňa, pri tom ma poznajú oveľa lepšie a dlhšie ako ona. Mám čo robiť, aby som zadržala slzy. Zhodneme sa, že moje vlasy potrebujú umyť a tak sa najprv osprchujem ja a potom ona. Ukáže mi svoje čižmy, ktoré má objednané zo sexshopu a sú riadne vysoké. Ponúkne mi jej čierne legíno-gate. Dorazí Táňa, nalievame si víno a pripíjame si, ako si to prial @lochnessko na neho, ale Táňa si chce pripiť aj na nás. Po ceste z intráku si sadneme ešte na šampanské a Lucka mi musí kúpiť niečo na jedenie, aby mi nebolo zle.
Presúvame sa na diskotéku, kde frčíme na minerálke. Tancujeme. Behom večera ma vytancuje päť chalanov, to sa mi ešte nestalo. Boli slušní, žiadne obchytkávanie, solídne tancovali. Chvíľu som tancovala s jedným oproti a drgala som pravým bokom do druhého. Behom večera som cítila, ako som si aspoň stokrát udrela chrbát alebo inú časť tela. Na záver večera ma vyzval do tanca chlapec, ktorý sa mi najviac páčil. Naše tancovanie prerušili, lebo nastala záverečná. V podnapitom stave sme nedokázali uložiť moje číslo na jeho bezdotykovom telefóne. Išiel nás baby odprevadiť, kým sme si šli kúpiť „poopičný kebab“. Kráčali sme vedľa seba a rozprávali sa.
Táňa sa od nás oddelí a Lucka ide opäť bosá, presne ako naposledy, keď sme šli spolu. Najprv prechádzam vrátnicou s falošným preukazom a mojou fotkou. Ona ma čaká pri bočnom vchode, odkiaľ jej popod dvere prestrčím preukaz a ona tam hodí svoju fotku. Na prvom poschodí zisťujeme, že Luckine kľúče od izby má Táňa. Lenže ani jedna z nás nemá pri sebe mobil. Tak mi Lucka opíše, kde asi mám hľadať Táninu izbu, keďže ona dokáže chodiť len bosá.
Vydám sa teda po kľúče. Klopem na prvej izbe č. 28, ozve sa mi chlapčenský hlas, ale žiadnu Táňu nepozná. Klopem v ďalších troch blokoch, ale nikto sa neozýva. Pri ďalšej izbe zas postáva chalan v bielych trenkách. Neviem, kto je viac mimo z toho rozhovoru o kľúčoch, či on alebo ja. Vzdávam sa a vraciam sa späť. Mám chuť niekoho prizabiť. Buď Lucku alebo Táňu, Lucka sa tvári, že prizabije asi mňa. Nakoniec, keď sa vráti prizná, že mi povedala zlé číslo izby, mala to byť 27čka. Kto mal teda právo byť nahnevaný? Vyzeralo to, že budeme spať na schodoch..
Po šiestej sa dostávame do postelí. Konečne !
I'm loving you on the telephone
Ooh-ooh-ooh-ooh-ooh-ooh, dial my number
Communication is set tonight
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár