Včera v noci mi Lucka kúpila na večeru nugátové croisanty a u nej som dojedala zvyšok cestovín. Na stanici máme hodinu času, kým pôjde náš vlak. Idem si kúpiť lososovú bagetu. Peťu zoznámim so staničnými záchodmi a zisťuje, že sú celkom obstojné. Namierime si na prvé nástupište. Keď tu sa odrazu zomelie bitka, kde sa tlčie skupinka ľudí. Niekto nás zastaví, že nech nejdeme okolo. Bitku prerušia železniční policajti. Ak sme to správne pochopili, tak to nebola skutočná bitka, ale natáčali to, lebo po prerušení sa všetci usmievali. Vyzeralo to dosť autenticky. Domov by som mala doraziť o pol jedenástej. Našla som si pár zmeškaných hovorov od mamy. Musím jej zavolať, veď je to viac ako 24 hodín, čo o mne nemajú správy.
S Mirom som si dohodla stretko pondelok. Malo by ma to tešiť, ale ja som smutná, lebo mám dohodu s rodičmi. A síce, že žiaden vzťah, kým si nespravím poriadky so školou, ukončiť tento posledný rok. Majú pravdu, je toho veľa – práca aj škola. Niekedy som rada, keď sa aspoň vyspím. Akou by som bola oporou niekomu? Nemám dostatok času a ani peňazí, aby som za niekým cestovala. Hold, nemôžem mať všetko naraz a chce to čas. Iróniou je, že v poslednej dobe mám pocit, že chlapci v mojom okolí zažívajú ruju a ja netuším, čím to je. Ja som totiž stále rovnako nemožná, aká som aj bola.
Vďaka Lucke som zažila pekný utorok aj stredu. Zariadila to tak, aby som platila len za cestu. Pozvala nás na kebab, vybrala podnik, kde sme nemuseli platiť za vstup a starala sa, aby mi nič nechýbalo. Ďakujem jej za spestrenie môjho inak pracovného týždňa.
PS: Ďakujem @lochnessko za tú asociáciu s croisantami. (blee)
V šťastí, nešťastí
v zdraví, chorobe
stále mám ten sen keď
viem že pre seba tu sme,
S láskou bez obáv, život
prekonám, kým ťa mám
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
smajdalf
4. 12.decembra 2011 11:15
A ruju majú všetci naraz ?
Napíš svoj komentár