Ako keď vám dávali tie debilné logické hádanky o vlkovi ovci a jednej loďke alebo tú o chlapíkovi, čo mal tri škatule a mal ich preniesť cez most na jednu šupu pričom most ale udrží len jeho váhu plus dve škatule.
Samozrejme mi triumfálne napadlo že bude žonglovať ako kokot s tromi krabicami počas chôdze cez nejaký lanový most. A bola som patrične hrdá na to ako mi to páli že to sa snáď ani nedymí z cigariet ale z toho ako rýchlo mi to fičí v gebuli.
Môj triumfálny úsmev (ktorý poctivo precvičujem večer čo večer pred zrkadlom) mi zmrzol.
Lebo neviem žonglovať.
Takže síce viem ako na to, ale jediné čo by som dosiahla by boli tri na kúsky rozdrbané obsahy škatúľ plávajúce v čomkoľvek nad čím viedol onen pomyslený most, ktorý sa zbortil kvôli ďalšej z mojej zbierky neschopností (ako napríklad prať prádlo aby mu ostala pôvodná farba, naporcovať kura, ecetera, ecetera..)
A pravdepodobne metaforické zlyhanie podčiarknuté utopením môjho žonglérskeho alter-ega v tých sračkách čo urážajú rieky keď im kradnú meno.
Takže musím konštatovať že je to smutný svet.
Akonáhle trochu šípite o čom to celé vlastne je a malo by byť...
Je vám to aj tak na holý...
Takže povinne teraz idem na pinterest a pozriem si mračno motivačných kokotín a presne dve sekundy sa budem cítiť lepšie.
Potom si vezmem tri pomaranče a asi sa naučím žonglovať.
Jeden nikdy nevie, čo sa mu v živote môže zísť.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár