Všetci poznáme obdobia v živote, keď sa na vás valia sračky zo všetkých strán. Frajer vás opustil pre nejakú pole-dancovú kurvu, vedúca v robote žije v domnienke že najlepšia motivácia pre zamestnancov je večne ich zjebávať, aby nadobudli dojem že "100-percentný" výkon je asi taký dobrý ako práca čo odvádza Bebe Chromík pre jeho milovanú alianciu a musíte sa preto snažiť aspoň na tých "tisíc", v škole f(i)xujete skúšky jedna radosť a v prenájme si vaša spolubývajúca neustále vodí svojho skvelého milovaného ktorý vám všetko zožerie a "umývanie riadov" je podľa neho čisto ženská práca, ktorú keď nie je v dosahu jeho mamička alebo drahá priateľka vykonáva najbližšia príslušníčka tohto pohlavia v dosahu.
Toto obdobie, keď sa celý deň nezastavíte od zlého k horšiemu alebo ináč nazvané obdobie Britney 2007 pracovne pomenujme "obdobie tekutých sračiek."
Ste ako uzimený potkan ktorý sa rúti kanálom na poslednom zhužvanci relatívne čistého toaletného papiera, ktorý malými zasratými labkami kormidluje po rieke Styx k bránam podsvetia.
Avšak obdobie, ktoré chcem teraz opísať, je iným variantom neveľmi príjemného psychického stavu - a volajme ho obdobie "statického exkrementu".
Táto epocha sa vyznačuje tým že stojíte po krk v hovne a nehýbete sa, len tam tak postávate ako na zastávke MHD, bezmocní, lebo je prineskoro aby ste si zapálili a predsa priskoro aby tu už autobus bol, lebo bude meškať minimálne 5 minút kým si šofér kúpi dva rožky a 10 deka tresky v lokálnom Lidli.
Tak si tam tak hoviete a najhoršie je, že nie ste ani pripútaní žiadnymi reťazami, ako tí chudáci v Platónovom sado-maso brlohu - a všetci vaši kamaráti čo nejako z podobného stavu vyviazli sa vám môžu hlava-nehlava dušovať, aký pekný je svet tam vonku - ďaleko od hejna múch a kôp odpadkov a statusov s vaším názorom na referendum, a tom ako to rozdelilo vašich priateľov a tých ostatným vecí, čo nikoho vôbec nezaujímajú a len zaberajú miesto vo vašom facebookovom newsfeede kde mohli byť namiesto nich užitočné veci ako mačence čo hrajú na flautu alebo najnovšie život-meniace rady majka spirita.
Takže v tekutých sračkách je výhoda v tom, že skôr alebo neskôr sa hnačka života zastaví, lupne si bár banánov a zo dve poldeci, všetkým sa vylepší nálada a pôjdu si naspäť po svojom, riešiť kto vyhral tento týždeň Nákupné Maniačky alebo - alebo jednoducho preskočí v tele nejakej škodoradostnej všivavej baktérie z vášho života na Andyho Krausa - vraj má byť nová séria Paneláku takže ten bude sračiek potrebovať neúrekom.
V prípade statického hovna je ale problém len a len vo vás. A kým sa nepohnete, tak v ňom budete trčať, a zistíte že ani spať celé dni vás už nebaví, ani kopa slaniny a opätovné pozretie všetkých sérií Game of Thrones vás už nepovzbudí, ani masturbovať 7 krát denne vás už neuspokojí a domáca slivovica vám už nereže tak ako kedysi.
Lebo vám stále bude niečo smrdieť pod nosom.
Takže moja finálna rada, ktorú sebe dávam týmto blogom je že táto samohypnotická paralýza nad ktorou tu plačem je mea culpa, mea maxima culpa a keď sa nerozhýbem tak si zaslúžim v tom hovne zostať. Aspoň je tu celkom teplo.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
dakujem, uznavam ze to nie su realne zivotne problemy ale skor take kazdodenne drobne starôstky takze drzim palce s "ozajstnymi" srackami
Napíš svoj komentár
Skvelo napisane