Väčšina ich príbehov je rovnaká, do prania ide pár, ale vráti sa z neho len osamelý kus - konšpiračné teórie vravia, že v každej poriadnej práčke existuje emigračný tunel - celá ponožková rodina sa pozbiera aby jediná jedna osamotená pásikavá unikla z kolobehu smradľavých nôh do ponožkového Belizé - prepašujú ju nejakou tajnou cestou, v lavóri plnom iných vystrašených kotníkových za zdaním lepšieho osudu (v skutočnosti na manuálnu prácu alebo prostinožkúciu) a je navždy preč.
A potom sú smutné zväzky previazané nejakou zúfalkou, ktoré nie sú vyhodené len čakajú na spodku šuflíka, zúfajú si po každej avivážou voňajúcej várke či náhodou sa práve ich spriaznený pár neobjaví naspäť.
Tento príbeh je ale smutnejší, je Hamletom ponožiek, Titanicom podkolienok a Rómeom a Júliou pančúch.
O tej jednej ponožke čo sa zrazu zobudila sama v temnote komody, opustená, nenosená, nepoškvrnená potom a prachom parkiet - lebo bola odjakživa sama.
A hoci sa občas ako nádej a slnko s každým ránom na obzore vynorí aj stratená ponožka do páru, spolu sa objímu v uzlíku a neskôr skrčia pod posteľou - mojou či cudzou, táto jediná si nikdy nič podobné neprežila.
Bola to chyba výroby. Vyrobili jednu jedinú. Nikdy pár nemala, a hoci nikdy nestratila, nikdy neprežila pocit spolupatričnosti, keď dvaja milenci trpeli v boji s plesňou v medziprstovom priestore.
A taká pleseň, to vám poviem, vie pár poriadne zbížiť.
Občas si dám aj dve nerovnaké, len tak, aby zabíjali čas, kým dúfajú, že ich pár sa predsa nájde. Čítam pri tom Aničkine básničky, o nohách, čo si zabudla v kohosi posteli, a myslím pritom na tie vlastné - holé, celkom bez ponožiek, čo zostali v tej tvojej.
A nič z toho, stále sme rovnakí, a smejú sa z nás aj tie pančuchy čo tam niekde ležali, aj tie náušnice z tvojej poličky - ani jedny moje, smejú sa a bavia sa či zlyhala len komunikácia či ja, smejú sa jednej mojej ponožke, čo sa váľa pod tvojou posteľou, lebo som zase odišla bosá.
A tak tu píšem ďalšiu pičovinu, a rozmýšľam či je toto nejakým spôsobom zase moja vina.
A napadá mi, že možno to bola len chyba výroby.
Že sme možno nikdy ani pár neboli ....
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
asi nie je to pravé.