„ The truth is, everybody is going to hurt you; you just gotta find the ones worth suffering for . „

Tento blog venujem najmä bunnymu a amy, wb a potom všetkým čo sa v ňom nájdu.



Aj keď pre nedostatok času asi nebude úplne taký ako by som chcela. /bez nátlaku priznávam, že tento nie je z tých čo píšem sama pre seba.) /

.......................................................................................





Asi najhoršia hra , ktorú nás mohli v detstve naučiť je hádaj na čo myslím. prípadne sme sa ju naučili sami.. pod vplyvom okolností.




Alebo je to skôr „hádam na čo myslí ten druhý „





Nedávno som sa stretla s jedným človekom z netu. Písali sme si už dlhý čas, tak prečo nie ? aj tak som na to stretko šla so strachom. Nie preto, že by som do neho bola zaľúbená ,/to by som tam ani nedošla /. So strachom , že sa otočí a utečie preč. Počas stretka to zo mňa celé opadlo.
/ Myslím, že teraz sa už obaja zhodneme na tom, že to bol jeden z tých good timov , kedy zabudnete, že ste chceli odísť pred dvomi hodinami. /



Keď som prišla domov,chcela som mu napísať o Američanke čo šla som ňou vlakom. Spýtať sa či došiel dobre na intrák.






„hm, to bude blbé písať mu hneď ako dorazíš domov „ „hm ale on nenapísal ani slovo a keby chcel tak mohol apsoň, že dobre došiel“ „asi zostal z teba sklamaný „veď vieš , si to predsa ty „







Tak som mlčala.Presvedčila som sa o tom, že presne viem na čo myslí. Že presne viem, čo si myslí o mne.






Skúsme sa zamyslieť, koĺko z toho čo si o nás myslia ľudia si v skutočnosti o sebe myslíme my ? sami sa cítime not good enough a sami sa presviedčame ,že to tak musia cítiť aj ostatní.


Lenže oni,možno vidia v nás to niečo,čo nie sme schopní vidieť sami.


možno niekto kvôli tvojmu úsmevu vstáva.možno niekto miluje tvoje veľké líca.možno sa niekomu zdáš dokonalá.práve taká aká si.bez tony make upu. možno jej sedí práve tvoj nedokonalý, neupravený "look" to všetko ako sa smeješ a o čom rozprávaš.tvoj hlas.


vidí ťa inak.svojimi očami.tak prosím,nepožičiavaj mu /jej svoje.







Po pár dňoch mi prišla správa.


„asi som zanechal negatívny dojem však ?som si to aj myslel „


A ja som nevedela či sa mám rozosmiať , rozplakať alebo odísť z roboty a ísť ho objať.



.......................................................................................................................






V mojich osamelých prvočíslach sa na záver znovu Alice a Mattia minú. Ona mu nepovie, že už nie je vydatá , pretože si myslí, že by ju len ľutoval. On odchádza. Pretože v jeho hlave vydatá je..pretože veci boli zamlčané.


Smutné je, že takéto podobné príbehy sa nedejú len na stránkach z kníh.


Že ľudia nehovoria.
Že sa boja.
Samých seba.
Jeden druhého.
Otvoriť sa.
Byť úprimný.







Možno preto, že /ich/ sa naučili , že cena býva vysoká. Platí sa vlastným srdcom .ten skr/k/vavený účet z nevydareného vzťahu. Z nového sklamania.







Lenže, oberieme sa o menej alebo o viac ? keď sa uzatvoríme pred všetkými. Keď budeme nových ľudí porovnávať s tvárami fotografií, hlboko uloženými v pamäti . keď im budeme vkladať vo svojej mysli slová čo si o nás myslia..








Viem, že je to ťažké.sama to robím. Bojím sa a mám strach.hrabem sa v minulosti.


Lenže minulosť je pozitívna.len do bodu, kedy Ťa posúva v prítomnosti. Ak Ťa ťahá v nej spadnúť, treba ju odhodiť.

Lenže potom je tu ešte budúcnosť. To zajtra ,kedy to či ono už konečne urobím, prekonám sa, ...


Lenže pokiaľ z každého dňa môžeme urobiť zajtra, zo žiadneho zajtra neurobíme dnes.










Poďme zabudnúť „hádam čo si myslíš.. nie, ja to dokonca viem „

A hovoriť. Spolu. Pýtať sa. Povedať.






Poďme sa zahrať novú hru .



Skúsiť



Sa nebáť.




cause




„ The truth is, everybody is going to hurt you; you just gotta find the ones worth suffering for . „

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu