aj to čo teraz je
len unášať chvíľu
nechať sa kolembať novembrovým vtáčím
a dušu zakryť zvyškami listov posledných
aby nik nevidel
nezapočul
/po/ranené vtáky o čom spievajú
ľahni si ku mne
prosím Ťa
na mliečnu cestu z hviezd
a drž ma
mocne
/vl/ožiť do dlane dlaň
nič viac netreba !
a nechaj vetru napospas
všetko čo bolo je a bude
len chvíľu
chvíľu môcť sa kolembať
v jase Tvojich očí
a liečivý Tvoj hlas
nechať búrky utíšiť
a nechaj vetru napospas
všetko čo bolo je a bude
a l/b/ežať nocou v ihličí tam niekde kde zostal
l/t/en šťastný smiech stáť
ukrytý
a vôňa Tvoja
tak nechaj vietor a vlož mi ruku do dlane ,tak dávno všitú do srdca.. Láska je krajčír občas popletený ,nesprávne / s /právnym prišíva
no ani vietor,vetrisko hlučný celkom nemý
ten gombík nevie odpárať
súdení sme si nesúdení
tak nechaj
vetru napospas
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
wladi
17. 11.novembra 2013 13:38
strasne super
4
Napíš svoj komentár