Ako som včera bola Tam a našla /nielen/ okno s mojím menom.

Tam.na mieste,ktoré mám v hlave v škatuľke ako to,kde sa Boh dotýka zeme a obloha neba.


Chystali sme sa od rána,niežeby to tak dlho trvalo vziať kabát a obuť sa,ale strach.
všetky tie otázky "čo keď tam nevyjdem ?" "čo keď budem už tak blízko a nedôjdem tam ?" "čo keď .. "


Vyrazili sme podvečer ,tak aby sme stihli západ slnka.Tentoraz mi do tváre neprskali vetvičky stromov ,nemohla som sa ani stratiť,ani prejsť po všetkých zákutiach. Lebo telo.Auto býva teraz istejšie.
Zastali sme v dedine a vykračovali kopcom.


krok za krokom ,aby si mohla objaviť všetku tú krásu nanovo..
pomaly,lebo prvé metre ma zastavuje bolesť. a potom to prestane.
predsa len zle odbočíme ,však ich vediem ja a ja sa strácam rada
obloha nám odtikáva čas do západu a ja vyjednávam s nohami,že si môžu potom doma robiť som ňou čo len chcú.s Bohom.so škriatkami.



"už bude zapadať " zakričí a krúti hlavou,keď sa rozbehnem.A potom sa rozosmeje.A ja s ním. Lebo len on vie,koľkokrát nevstanem z postele.koľkokrát ma zachytí.koľko je dní,kedy sa neprejdem ani po dome.

Kiežby som mala nejaké slová,ktoré by dokázali verne opísať ten pocit. Keď konečne niečo môžete. Keď niečo zvládnete.Keď môžete byť,tam kde chcete.Keď viete,že toto je to,na čo budete myslieť,keď sa stane "čokoľvek ".



Posledná výzva.Vyliezť na posed. "mami pozri posed!poďme tam vyliezť ! "..hej genetika sa nezaprie...




Ani neviem ako sa mi to podarí,po roku si sadnem do ťažkého zeleného kresla. A ona sedí na doske,kde si zvykol sedávať Ty. Na malý okamih mi to všetko preblesne mysľou.Zaprajem Ti na diaľku šťastie a pozerám oknom. Je celé nejaké inakšie a dorýpané. A ja mám chuť okamžite z neho vziať každú ryhu a prefackať tých,čo to spravili."to nie je to okno ,to nie je to okno"hundrem si,keď oči nájdu pri stene to pôvodné.to "moje".



Predstavte si,že tam sedíte ,na mieste ,ktoré pre Vás zo všetkých miest znamená najviac na svete,že ste tam vyšli napriek faktu,že čoraz častejšie neprejdete.
Že Vám to miesto ukázal niekto ,koho ste Milovali.Tak šialene.zúfalo.odovzdane.takým tým spôsobom,ktorí môže byť najkrajší,ak to obaja cítia rovnako.a ktorý /z/ničí,ak to chce len jeden.


vezmete do ruky to okno,čo tu vtedy bývalo.a onemiete.plačete.len tak.pokojne. na drevenom ráme toho okna je vyryté meno.Presne také ako to Vaše.


"nemôže to byť pravda.nie.je iste strašne veľa ľudí s tvojim menom a niekto z nich chodí sem ,veď prečo by to robil.."



Zostali by ste Tam sedieť celú noc.Ale zídete .posledný pohľad cez lúku.posledné Ďakujem.



a už viete,,
pokiaľ niečo naozaj veľmi chcete,úprimne,zo srdca,možno nie vždy to dostanete,

ale vždy aj napriek akémukoľvek strachu za tým utekáte. A /u/robíte preto všetko.Aj keď viete,že možno neuspejete.Aj keď sa popŕhlite,aj keď sa spálite.
Aj keď máte hrozný strach.
Lebo to po čom túžite, to o čo prosíte, to čo si prajete ,je od neho väčšie.

» www.birdz.sk/webka/silanova/...







teraz ležím,nohy mi skrúca bolesť a včerajšie chodenie sa mi zdá ako sen. to po čom túžite .. je od nej aj od strachu vždy väčšie.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu