mi pomáha prežiť posledné dni.je to prisilné slovo, ja viem.
no keď sa mi ráno 5 20 nechce vstať ,spomeniem si, že budeme vo vlaku zívať ako slony dvaja a je mi nejak lepšie.
keď bola moja dcéra malá,zaľúbila sa v škôlke do Mária.Keď sa nechcela obliekať za zimnej tmy,stačilo spomenúť, že ju tam on už iste čaká. v tej chvíli zmizlo pyžamo a do piatich minút sme kráčali kopcom.
chlapec z vlaku je taký nezaľúbený Mário.
každé ráno ho čakám. keby ste mi ukázali ostatných, čo som ňou cestujú, nespoznám ani jedného.
chlapec z vlaku vyčnieva.
takým tým spôsobom, aký sa mi dostáva pod kožu vlnených palčiakov.
tento druh človeka spoznám na kilometre. nechodí. títo ľudia sa vznášajú, lietajú, kníšu sa a kolíšu, prekladajú nohy ako medvedíky ,ale nechodia.
chlapec z vlaku nosí len čierne tričká /alebo jedno ? / a ostatné kusy oblečenia na rozgajdaný spôsob.
dnes ráno vytiahol kabát a ja som vedela už minulý týždeň, že bude presne taký.
chlapec z vlaku ma dlhé vlasy a oči myslím farby oblohy ..zatiaľ som nenašla odvahu zadívať sa na dlhšie...
celkovo sa vždy robím neviditeľná, čo pri mojom zjave ide dosť ťažko.ale poznáte to, keď na niekoho čumíte a snažíte sa tváriť, že nie
ne/s/pozná ma. ani ja jeho. a tak je to lepšie ..či ?
chlapec z vlaku asi študuje a bude odo mňa mladší, ale kto už nie je ?
možno ho uvidím každý deň, kým neskončí semester..nezáleží..
tu, kde sa tak veľmi bojím, tu kde sa čím ďalej tým hlbšie uzatváram pred svetom, tu kde stále bolíš,ma chlapec z vlaku záhadným spôsobom drží nad vodou.
neviem čím to je, možno len potrebujem trochu snívať o inom svete, tých pár ranných minút ..
keď sa na mňa usmeje , je to rýchlejšie ako káva ,
spomenula som už, že chlapec z vlaku má viac ako príjemný hlas ..... ?
niekedy sa usmievam len tak, na tom, že chlapca z vlaku som prvýkrát stretla v autobuse.
na tom, ako na striedačku zívame
na sebe
toľko zmien každý deň, toľko prebdených nocí, toľko smutných telefonátov ,.....
s chlapcom z vlaku sa za ruku drží istota, že o pár minút výjde v Hronseku slnko .
nech už noc predtým bola akákoľvek.
dnes si chlapec z vlaku prvýkrát nesadol do môjho vozňa a mne bolo zvláštne smutno.
Ale to je iba moment, potom sa mi znova vybaví ten neurčitý obraz,
ktorý beží po lúke plnej kvetov,
mierne sa prehýba v páse, aby sa rukami dočiahol vrcholiek margariet,
svojich konkurentiek, s očami hlbokými a plnými vlhka,
a s rukami dobrými, keď hladí moje rany,
aj po tých rukách strašne túžim,
a preto ju musím nájsť.
Pretože iba ona mi môže povedať kto som ja, a kto je ona.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ultratron
3. 11.novembra 2012 08:54
keď som chodil na strednú, tiež som mal dievča na ktoré som sa tešil a dúfal, že pôjde do rovnakého vagóna. Bola tak krásne obyčajná a pre ostatných neviditeľná.
2
@ultratron : aj si sa s ńou zoznámil ?.)som čakala či nájdeš tento blog .)možno raz napíšeme spoločný blog ty z tvojho a ja z môjho pohľadu "mal som jej povedať jasné, je tu voľné " - nemohol mi povedať aspoň jasné, je tu voľné ?"a keďže to bude virtuálna realita, necháme ich pekne sa zoznámiť vo vlaku ,nie, budú si istý čas len posielať vlakové listy, aby sa spoznali , potom ich necháme chodiť parkom a spolu.. happily ever after .)
3
nie nezoznámil a nevidel som ju už cez 3 roky.
zaujímavý nápad ja som ich chcel nechať zoznámiť, ale to dievča vždy napíše iba smajlíka. možno má priateľa
zaujímavý nápad ja som ich chcel nechať zoznámiť, ale to dievča vždy napíše iba smajlíka. možno má priateľa
Napíš svoj komentár