A najhoršie,najhoršie na tom, všetkom bolo,že som nečakala.Nevedela som ,že niekto niekde má s nami plán len na jeden mesiac.Pre príp.čitateľov by som asi mala hneď napísať že si bol "len "pes.
Aj keď sa mi pri tom označení dvíha žlč,lebo nie nebol si. Nebol si len pes.
tak si bol tu.Boli sme. A potom z ničoho nič ,zrazu som Ťa niesla na rukách a dívala sa na Tvoje umieranie. Počula Tvoj plač a videla Tvoj pohľad,pohľad plný bolesti .Ľudia vravia,že čas lieči a že raz na všetko zabudneš..
Nie..raz sa Ti len podarí vytesniť spomienky ..tie najhoršie..a nebude to otázka sily,vôle či času..bude to otázka tvojho prežitia.
tak ako som to urobila dávno predtým ..pri inej smrti niekoho rovnako nevinného a čistého...
Pamätám si ten posledný pohľad ,keď si prestal plakať ,pozrel si na mňa a ja som to nejako vedela,že sa lúčime ,že už niet sily ,ktorá by to dokázala zastaviť. Kukol si sa na mňa ,položil si si hlavu na moje prsia,ako keby si len šiel spať ....a ja som len zašepkala "umrel".
a niečo vo mne ,ten kusisko s Tvojim menom vpísaný do môjho srdca ,umrel tiež.
aby mohol ostať žiť vlastným rytmom spomienok ,ktoré sa budú vynárať,ozývať,vracať ..či chceš alebo nie...
Vpisujem si Ťa do knihy ako Bolesť č. tri./nad bežnými bolesťami../.Odišli ste ,všetci traja ,aj keď jeden z Vás je ešte živý .
A ja rozmýšľam,rozmýšľam či to vôbec má zmysel ,niekoho milovať.Otvoriť srdce a spustiť most ponad priekopu.Lebo v tej chvíli,keď sa otvoríš ,od toho okamihu už niet cesty späť. A Ty na seba prevezmeš spolu s ňou aj jarmo,jarmo skutočných Lások.Zaväzuješ sa neviditeľným sľubom k radosti a utrpeniu.
K tomu čo príde vo chvíli,keď Láska /s/končí. A po nej..
Možno to je ten dôvod prečo sa niektorí Láske vyhýbajú všetkými možnými spôsobmi a obkľukami.Lebo Láska je zodpovednosť.Lebo Láska je obeta.
A ja rozmýšľam či by som to vymenila. Či by som vymenila tie chvíle Šťastia vo Vašej blízkosti za bolesť čo cítim .Či by mi nebolo na svete lepšie,keby ste nevošli do môjho života.
A niekde tam,tam ďaleko vo mne,kam nedolieha môj plač ..tam niekde hlboko viem,že nevymenila. Aj keď to skur.Bolí.
Bol si tu a spával si na mojom srdci. Ľudia vravia,že raz zabudneš.Ale to sa len bolesť premení na vďačnosť,že si vôbec /s/poznal.O pár dní príde ku mne iný psík ,ktorými Ťa čímsi pripomína,ale nebudem ho mať miesto Teba.To sa nedá. Ach tá paralela....Dospelí ku mne prehovárajú s tým ako bude ten druhý pes nový.Ako vynahradí.
Ale ja ako vždy trvám na svojom..a vravím ,že mám dva psy ,lebo v tom exupérovskom svete je úplne jedno ako ďaleko si odo mňa, ako hlboko si v zemi...
spávali ste mi na srdci a ono teraz bolí....
a ja rozmýšľam či to za to stojí..
a za zvukov organu
opäť ožíva " Existuje povesť o vtákovi, ktorý zaspieva iba raz v živote, sladšie
ako ktorýkoľvek iný tvor na zemi. Len čo vyletí z hniezda, začne
hľadať strom s tŕňmi a neoddýchne si, kým ho nenájde. Potom si
sadne do nehostinnej koruny a vrhne sa na najdlhší, najostrejší
tŕň. A keď umiera, premôže smrteľné bolesti a za trilkuje krajšie
ako škovránok či slávik nádhernú pieseň, za ktorú zaplatí
životom. Ale celý svet zmĺkne a načúva a Pán na nebesiach sa
usmeje. Lebo to najlepšie je vždy vykúpené veľkou bolesťou… "
Láska je zodpovednosť.Láska je obeta. Láska je byť spolu.Láska je NECHAŤ ÍSŤ.A vidieť zomierať.
na polici pri kvetoch horí sviečka .je na baterky a jej teplé mihotavé svetlo dáva šancu snom. raz baterky odídu a zostane len veľká Tma.kým nepozbieraš všetku silu čo Ti zostala ,otvoriť a dať ešte raz......
spávali ste mi na srdci a zostal mi v ňom po Vás znak.
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
silanova
9. 12.decembra 2013 10:17
Grief never ends... But it changes. It's a passage, not a place to stay. Grief is not a sign of weakness, nor a lack of faith...It is the price of love.
2
silanovka... znova tá hrča v mojom hrdle posielam hug.. obrovské
3
5* nie za to, že by sa mi "to páčilo." Posielam ich však za to, aký cit z Teba ide. A prajem, aby si mala silu neprestať sa otvárať.
Napíš svoj komentár