Inak všimla som si,že som celú prvú časť nechcela nikoho uraziť čo len asi potvrdzuje starú známu pravdu,že ženy sa dotkneš najľahšie debatou o jej vlasoch,hmotnosti a veku. Buď jej tipneš primálo alebo priveľa.Alebo sa trafíš presne, čo je často ešte horšie.Podobne je to aj s tou hmotnosťou.No a vlasy - skúste si nevšimnúť,že sme si vlasy skrátili o centimeter alebo dali ofinu na inú stranu alebo,že ten nový odtieň čiernej je predsa úplne iný ako ten čo sme mali včera.Ale späť k Eat.
Ako som tak sedela v tej kabínke s číslom 42/44 ponúkla sa otázka "kristepane kedy som sa zväčšila o toľko čísiel?"a tá druhá "ako"?.Lebo som porušila rovnováhu.Preto.
Ľudia tejto doby mi v otázke jedla pripadajú rozdelení na hlavné dva tábory jedny sú raw,vegán,vitarián ,jeme korienky,nejeme ani korienky,milujeme dukanovu diétu alebo inú diétu a potom druhá skupina milujeme mc donald a čabajkaklobásamäsoslanina ešte nikoho nezabili .Minule som sledovala hádku týchto táborov na Fb a boli to prevažne nenávistné a zosmiešňujúce komenty/takže som tú diskusiu dlho nesledovala,lebo bez zla ja byť môžem/
Ja osobne som niečo schudla v nemocnici a ako som prišla domov prvý týždeń som diétovala.Chudla som .Ale keďže spôsobom obmedzenia príjmu potravy ,keď okolo mňa prešli moji členovia domácnosti s jedlom /nedajbože ho chceli jesť predo mnou/ako hovoril Julo,šľak ma išiel trafiť.Stále to nebola rovnováha.
Keď ma moji mäsoví priatelia presviedčajú o tom aké je to zdravé usmejem sa.A keď ma o tom presviedčajú moji raw priatelia tiež. V skutočnosti si myslím,že to čo vyhovuje a je zdravé pre niekoho/aj keď je táto skupina ľudí veľká/nevyhovuje všetkým.Lebo ani len prsty nemáme ani len dvaja na planéte rovnaké.
A tiež si myslím,že je to s nami ženami a s tým jedlom trochu zložitejšie.Že nikdy neschudneme ak nebudeme sami so sebou v pohode. Lebo aj keď schudneme,nikdy to nebude dosť.
Že tie s tým pokriveným obrazom samej seba sa to nenaučili sami od seba. Ani sa tak rán z ničoho nič nezobudili.Že im k tomu niekto významne dopomohol.Ale tu nastáva zvláštnosť,lebo žiadny normálny človek si neĺahne pred toho druhého a nepovie "ok tak a teraz do mňa môžeš kopať"myslím fyzicky,v neprenesenom význame.Ale v tom prenesenom...tam to tak často funguje..
Že je to o prijatí.Nie o ručičke na váhe. Lebo keď budeš hneď vyzerať ako z časopisu bude ti /to / na hovno ak nebudeš v pohode.
Takže momentálne aj keď sa snažím zbaviť pečiva vo všetkých formách.)keď si raz za tri dni dám rožok,nebúcham si hlavu o stenu ani sa necítim vinná/viete o tom to všetko je/.Chudnem.Chcem byť na svojej 38.Nie kvôli tomu,že iní ľudia.Kvôli sebe.Ale keď sa to nepodarí,vešať sa nepôjdem.
Už nie som v druhej triede .Pochopila som svoju stavbu tela,metabolizmus a viem,že nemôžem byť krehkopôvabná.Mohla by som.stálo by ma to zdravie.Radšej budem mať 38 a a moje líca nebudú prepadnuté.
Takže Eat by som zakončila najjednoduchšou myšlienkou,ktorá sa najzložitejšie aplikuje do praxe. Aj keď zdanlivo od jedla prejdeme k povahe.
"Vždy som chcela byť tichá.Najskôr preto,lebo taká nie som. z rovnakého dôvodu si myslím,že tmavé vlasy sú pekné-iba preto,lebo ja so plavovláska.Ale v určitom momente sa musíme zmieriť stým, čo sme od Boha dostali. Lebo keby chcel ,aby som bola plaché dievča s hustými, tmavými vlasmi,bol by ma takou urobil.
Mala by som prijať samu seba takú,aká som a celkom sa vteliť do seba" Liz.
PS : Prijať sa neznamená prestať na sebe robiť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ameliepoulain
25. 8.augusta 2013 19:42
ináč, čo si spomínam na naše stretko, prišla si mi maximálne pôvabná!
Napíš svoj komentár