Keď nemôžeš chodiť ,"stačí "sa naučiť lietať.

a potom sa ešte prestať báť pádu
a potom ešte vždy nanovo pomiliónte znovu vstať.


19.decembra.pamätám si ako som stála na námestí a spievala teriq do telefónu HBday.
pamätám si chvíle predtým,kedy som urobila niečo ,čo som neurobila nikdy predtým.Zmätený rozhovor o krupicovej kaši ,Zošidle a Stepnom vlkovi.Zmätený z mojej strany samozrejme .)
na chvíle potom.únavu,ktorá sa nedala preraziť kávou ,vianočné darčeky "Dobrý deň,tam predajňa Brloh ?Prosím máte lávového ?"
na beh cez celé mesto ,naskakovanie do vlaku,ktorý trebalo stihnúť a sprievodcu čo sa na mne smial .




Šla som prirýchlo.teraz to už viem.Aj keď to priznanie bolí a priznáva sa ťažko.
Šla som prirýchlo.



Pamätám si chvíle ešte potom.pohotovosť...vianoce čo neboli vianocami.Silvester v nemocnici,keď sme na tajnáša do druhej pili šampanské a o piatej prišiel doktor "tak ako ste spali?" diagnózy a potom už len Tmu.

Nekonečné množstvo pokusov.Dni ,keď som sa tvárila,že som len na dovolenke a dni,keď sa tváriť nedalo..

A potom obdobie ešte väčšej Tmy.Takej,kde už niet pokusov.Kde sa vypne mobil a preruší internetový signál.Kde už nie je sily vstať.Ani sa o nič snažiť.Kde vyblednete ako fotografie v príliš starom albume a nedokážete sa spoznať.


.................................................................................




V pondelok nastúpim do nemocnice.Už som tam ležala ,Pred štyrmi rokmi,keď som prvýkrát ochorela.Znovu sa vraciam.Keď som šla do inej na vianoce,hrozne som sa bránila,lebo som to cítila.Že to nebude v poriadku,že nebudem za dva dni doma a za osem v robote.Aj keď som to každému a najmä sebe rozprávala.Na tomto mieste sa chcem opätovne poďakovať teri,že prišla,ejmy ,bunnymu ,wb,jessy,nevane za /nielen/anjela a jurajovi za šialený telefonát a "klamstvo"o free smskách



Šla som prirýchlo.Potom som zostala stáť .A teraz sa vraciam.Ale chcem dúfať ,že nie preto,aby som skončila.Ale preto,aby som mohla začať.



Predvčerom som si kúpila náhrdelník.Je na ňom baletka.Jednu nohu má vo vzduchu ,takže nemôže chodiť.Ale prirobili jej krídla .Aby mohla lietať.

Gerdu ,čo sa skrývala v červenom kabáte,nechávam doma.Nebola horšia ani lepšia. Len buď chodila prirýchlo alebo sa bála.A usilovne sa skrývala.Pred svojím chorým telom,pred láskou,pred spoznaním.





V tom obchode,opierajúc sa o svoju palicu som to pochopila. Veci,ktoré som prehliadala.Veľkosť svojho skrývania.Prirýchlosť svojej chôdze a všetky svoje zastatia.


V tom obchode ,opierajúc sa o svoju palicu,som to pochopila.
Keď nemôžeš chodiť, "stačí " sa naučiť lietať.
a potom sa ešte prestať báť pádu
a potom ešte vždy nanovo pomiliónte znovu vstať.


tento blog nemá pre nikoho žiadnu hodnotu ,ale veľkú pre mňa. Vraciam sa. Aby som sa naučila lietať.
THIS IS ALL I EVER WANTED FROM LIVE..



" And the wind keeps rollin
And the sky keeps turning grey
And the sun is set
The sun will rise another day

I have wished for so long...
How I wish for you today


Will I walk the long road?
We all walk the long road "

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu