Silanova
7. 10.októbra 2012 14:45
Nedeľný blog o tom, že sny sa plnia , ak máte dostatok síl počkať si
prešla som všetkým, prešla som peklom, predpeklím, chvíľami rajskou záhradou..
keď som bola malá, chcela som byť sprievodcom vo vlaku a učiteľkou.
ako som rástla prevzala som sen niekoho iného, ktorý som dlho považovala za svoj,,a vyštudovala niečo iné.
stratila som predstavy o láske , o vzťahu ktorý sa raz začne a skončí až odchodom na druhý svet ,
stratila som Domov , zdravie, možnosť študovať, robiť kopu vecí
a na veľmi veľmi dlhý čas som stratila aj samu seba.
už som sa takmer stratila aj zo sveta..
tesne pred posledným pádom som sa dostala k práci , ktorá ma zachránila v mnohých ohľadoch.
učím. deti v materskej škole. tak ako som vždy chcela.
keby ma videl môj dvorný neurochirurg ako na hodine tancujem so zošróbovaným chrbtom, myslím, že by sa chytil za hlavu alebo by sa usmieval som ňou.
na koberci s autíčkami , kde môžem byť dieťaťom, ktorým som vždy bola sa vraciam sama k sebe a ku všetkému čomu som verila.
chcem Vám len povedať , verte. aj keď vás vietor plieska, keď vás z každej strany bije dážd, kráčajt/m/e ďalej. aj keď to trvá roky..
je jedno čomu veria ľudia okolo vás, dôležité je, aby ste nikdy nezabudli na to, čomu veríte vy.
nemám rada tie kecy o pozitívnom myslení a o tom že všetko sa dá, nie tomu neverím, lebo nie, všetko sa nie vždy dá ...
ale veriť, veriť môžete vždy.
pred dvomi mesiacmi som niekomu vravela "s dvomi ľuďmi si tam bol? to by som neuniesla, toľko spoločnosti "
keď som šla prvýkrát učiť a videla tých 30 detských tvári, skoro som sa dovracala od strachu stresu a zodpovednosti.
keď som sa tento piatok postavila pred 50 iných cudzích detí, prvé minúty som na tom bola rovnako. A potom som si to zrazu začala užívať a pochopila, že keď chcete čokoľvek komukoľvek ukázať/vysvetliť /naučiť / , musíte sa na chvíľu stať ním.
prevziať jeho oči a jeho svet. spojiť ho s tým vašim.
tretiu noc sa budím na bolesti. na nočnom stolíku pribúda tabletiek.
ale tentokrát sa nevzdám bez boja. tejto práce. života. možnosti prežiť sen, ktorý som si ako malá vysnívala.
a možno aj preto vzniká tento blog, preto vzniká množstvo fotiek a malých zápisov do modrého zošita po vlakoch ...aby ak sa raz znovu zobudím na nemocničnej posteli ,
aby som vedela, že znovu musím veriť.
čítala som nedávno jednu myšlienku " ak sa nespýtaš, odpoveď bude vždy nie "
myslím, že tak je to aj s vierou. ak nezačneš veriť, že niečo sa ešte môže stať , odpoveď bude vždy nie ...
apropo vlakom teraz chodievam každý deň...
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
teriq
7. 10.októbra 2012 14:50
ly
2
krasny blog
ja milujem jeden citat, co hovori:
If you can´t fly, then run.
If you can´t run, then walk.
If you can´t walk, then crawl.
But whatever you do, you must keep moving forward.
vela stastia zelam aj do buducna
ja milujem jeden citat, co hovori:
If you can´t fly, then run.
If you can´t run, then walk.
If you can´t walk, then crawl.
But whatever you do, you must keep moving forward.
vela stastia zelam aj do buducna
5
sa to s tou hudbou v pozadi paradne čítalo môžem sa spýtať čo si vyštudovala?
7
10
perfektne! nehodis sem nejaky zdroj na tu hudbu? Je brutalne smutna, uvolnujuca a ukludnujuca.
Inac drzim ti palce, podobne zmyslas ako ja
Stale treba verit aj ked si na dne a nikdy sa nepolozit a nevzdavat a kracat za svojim aj keby boli vsetci proti
Inac drzim ti palce, podobne zmyslas ako ja
Stale treba verit aj ked si na dne a nikdy sa nepolozit a nevzdavat a kracat za svojim aj keby boli vsetci proti
Napíš svoj komentár