Pretože stretávam tak veľa ľudí, čo sa cítia sami

som sám.
keby som zajtra, dnes alebo včera zomrel, nikomu by na tom nezáležalo.




nie je tu nik, kto by ma objal,
kto by ma pochopil,
kto by porozumel, že slová , ktoré hovorím sú len zástierkou tých, ktoré chcem v skutočnosti povedať.
nikomu na mne nezáleží, preto mne už nezáleží na ničom .


---------------------------------------------------------------------------







áno , poznám dobre tieto myšlienky,ale neverím, že naozaj sú. Pravdou.






vezmime si svojich priateľov, myslím takých tých úplne najbližších s veľkým P.







ste si istí, že vedia?že aj napriek priateľstvu sú si vždy istí , že ste tu pre nich ?že zdvihnete o polnoci telefón?že by vám vzali kus z osobného slnka, keby sa im niečo stalo ?alebo keby si sami dačo spravili?







chcem len povedať, že niekedy sú ľudia ako hviezdy. nevidíte ich cez slnko, cez hmlu, ale oni sú stále tam.









chcem len povedať, že si pričasto myslíme, že vieme s úplnou presnosťou čo si myslí ten druhý. bez toho, aby sme sa spýtali, bez toho aby sme hovorili.








"neľúbi ma, lebo mi to nepovie "v skutočnosti Ťa ľúbi oveľa viac ako tí, čo o tom len rozprávajú. Skutočná Láska býva tichá. Vyjadrená skutkami.











"aspoň občas zavolaj, veď ona volá a Ty ?"povedal si mi tú vetu pred dvomi rokmi a hlboko ma zasiahla. Pretože dovtedy som vždy predpokladala , že vieš. že musíš vedieť. Že si jednou z najväčších častí môjho súkromného vesmíru.Veď tebe vďačím za to čím som. A teraz v tomto období dažďov nemocničných postelí, mŕtvice, slepoty a Tvojho boja so životom sa vynára častejšie.









Povedala som , že Láska býva tichá. Že skutky sú viac ako slová.
Ale niekedy treba okamžite vymazať z mysle vetu "však on vie, že ho ľúbim ", treba otvoriť ústa , zdvihnúť telefón,ísť, objať a povedať. /znova sme pri skutkoch/











chcem len povedať nečakajme od iných to, čo im nevieme dať sami. myslime na to.











že aj ten druhý človek, akokoľvek sa nám zdá , môže byť rovnako hanblivý, vystrašený, zmätený, stratený, zranený, ako my.
že môže mať problém povedať " ľúbim Ťa" aj keď to cíti tak silno, že ho to samého presahuje.

"aj keď je to predsa chlap , aj keď je to predsa žena "














chcem len povedať, že nikdy neviete.či práve kvôli vám nestáva niekto skôr, či sa za vás nemodlí pred spaním a urobí to každý deň,že práve váš úsmev, pohľad alebo len zjav ,niekomu inému nedodáva silu, pokoj, nezlepší mu deň.












chcem len povedať, že aj keď sa cítite ako na najopustenejšom pustom ostrove, keď uvažujete nad odchodom zo sveta , nad tým, že váš život nemá zmysel,keď je bolesti priveľa, chcela by som len aby ste si položili otázku "naozaj nikto ?"









"naozaj nikto o vás nepríde?môžete to naisto vedieť ?"














chcela som len povedať, že verím, čím ďalej viac, že žiadny človek nie je ostrovom sám pre seba.
















If there was thing I have learned in life,it is to fight. Fight for whats right. Fight for what you believe in, what is important to you.But most importantly , fight for the ones you love, and never forget to tell anyone how much they mean to you while they are still alive.












tento blog píšem najmä pre seba, aj keď sa necítim /v tomto čase/osamelo,ale mám problém s tou druhou časťou..
viem, že nemá správny " dejosled", že v ňom nie je nič, čo by ste už nevedeli, ale možno je tu ešte niekto, kto to do toho dažďa "potreboval počuť ".

 Blog

30 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu