poznám jeden strom, vlak pri ňom vždy zastaví.som ťažký stromofil ,ale tento strom...proste škaredý až des. aj keď ten strom za to nemôže.
majitelia ho postrihali do pračudesnej špirály a tak je z neho strom pod ktorým nik nemôže snívať, pri pohľade naň ti nenapadne slovo voľnosť ani sloboda.nemôžeš si ho predstaviť ako vianočný ,svietiaci stromík prinášajúci dokonalý pokoj a svetlo.veľa svetla.
myslím, že aj vtáčence sa mu zoširoka vyhýbajú.
vzali mu jeho stromovú podstatu.už je len niečim, čo nie je ani stromom ani špirálou .
.............................................................................
vždy som bola trošku mimo.
začína to oblečením.
aj keď som kvôli práci nosila kostým a vysoké topánky, nikdy som v tom nevyzerala "tak"
za "mojich čias" sa tomu hovorilo "nezávisláci"
tak som sa obliekala do istého času. potom niekto zmizol z môjho života a ja som túžila okrem lobotómie a zabudnutia zmeniť všetko.seba.pretože som si veľa vecí z toho vzťahu nevzťahu kládla za vinu.aj to, že sa vôbec stal.
vyhodila som svoje dlhé sukne,kúpila som si rifle a obtiahnuté tričká.a prvé botasky./aj keď tie boli aj z iného dôvodu/istú dobu mi v tom bolo fajn.lenže robiť zo seba špirálu, keď ste stromom, vám nikdy dlho nevydrží.
síce niektorým aj celý život,ale stále neverím, že títo ľudia dokážu byť šťastní.
a tak som sa vrátila .k svojej stromovej podstate.nosím vo vlasoch slniečkové , listové a lienkové sponky.obliekam sa do vecí, ktoré poskytujú komfort mojej duši aj keď si zrejme polovica ľudí čo ma takú /za zvukov pearl jamu tancujúcu/myslí, že som denným užívateľom ľakhých drog.
vlasy sú u mňa osobitá kapitola. mala som ich aj po pás, bola som už aj holohlavá a vždy keď sa dám ostrihať, tak to je ten jediný deň, kedy pôsobím "upravene"
môj vnútorný svet to je na osobitý blog. s najlepšou priateľkou tomu vravíme "náš súkromný matrix", keďže ona obýva planétu podobnú tej mojej.
sú veci, čo by som na sebe nemenila, no sú aj veci , ktoré by som zmeniť chcela.
posledné dva mesiace som sa okrádala o pokoj, kvôli jednej veci. jednoducho bolo tu "musíš to na sebe zmeniť "a potom zlosť z toho, že som to znovu a znovu nedokázala.
do toho som stretala ľudí, ktorí vraveli o svojej zmene, nútenej,ľudí, ktorí sa menili kvôli druhým, sami sa zastrihávali do špirály alebo sa nechali....až kým došli do bodu, kedy už sami nevedeli kto a kým sú.a ktorí často nevedeli pochopiť ako si neporadím s takým absurdným problémom.
ráno som vstala a odľahlo mi. pretože už viem čo v tej svojej veci urobím.nebudem zo seba robiť špirálu, ale ani nebudem nemeniacim sa stromom.
medzi popadaným lístim proste pozbieram svoju odvahu a spravím to po stromovsky.
myslím, že zmeniť sa je dobré.
ale len v prípade ak je to zmena v jedinom zmysle.
nami samými chcená.
ak zmeniť sa nebude znamenať "byť iný" "taký ako ma oni chcú"
ale zmeniť sa = dostať zo seba to najlepšie.
čeliť svojmu strachu.
zanechať spomienky a využívať ich len na to, na čo sú určené - na spomínanie.
byť sám sebou.
pochopiť, že keď som raz hruška, nikdy nemôžem byť jablko.
preto sa môžem snažiť len byť najlepšou hruškou,nie jabloňou.
ostať sám sebou a chrániť si svoj originálny vlastný svet.
aj za cenu, že si občas ,či často pripadáte ako Mimoň.
prestať sa báť tých iných svetov.
vziať si z každého to najlepšie .
keď vídam ten strom,mám chuť vystúpiť , dorobiť mu krídla, ktoré mu vzali. odniesť ho na chrbte z mramorovej záhrady a preniesť ho do lesa.
aby znovu svietil.aby bol voľný.
ak niekto dočítal až sem klobúk dole .)
a ešte som chcela
" Happiness is real only shared . "
lebo dnes mám proste deň tejto vety .)pretože mi tento film neustále koluje v krvnom riečišti.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ameliepoulain
1. 11.novembra 2012 19:28
milujem ťa! toto mi teraz pomohlo!
3
Napíš svoj komentár