videl som pád/r/čiernych labutí
tých čo krídla mali celkom biele
videl som padať do vody
vynoria
my už nebudeme
videl som kone divé behať po lúke
tie čo kopytá ich boli celkom nemé
ožijú znovu
my už nebudeme
a potom videl som slnečnice
skláňali sa k nim smutné vlčie maky
šepkali niečo o noci
o tom ,že chceli vtákmi byť
a letieť nad oblaky
a ako oni neletia
my už nebudeme
videl som vietor klíčiť v korunách
jabloní,ktoré rozprávali
a húdli húdli ,až kým ten vietor
nebol celkom malý
a ako ťažký severák,čo rozplynul sa v diaľ
my už nebudeme
videl som gaštany objímajúc sa s lí/š/stím v tráve
a lunu čo vedela sa krásne smiať
a slnka ,papršlek slnka hnedozlatý
hodvábnej cesty čistý jas.
videl som srdce svoje nahé v stánku na sny stáť
a duša sa mi chveje
bez príkras
chcel bych tie sny jak zrno sypať
zimným sýkorkám.
videl som toľko divých vecí a toľko nežných krás
chcel by som zo všetkého najviac bývať v čase,
kde zaznel by tvoj hlas.
my už nebudeme
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár