" jak jste se poznali ? nijak. nijak ? to je příběh mého života. držím si odstup. toho, co si mě chtěl vzít a měl mě rád, který o mě opravdu stál, jsem odstrčila.
no a teď bych tomu s kým se nemohu setkat, chtěla dat celé své srdce. "
slnko za oknami hreje. zabudnúť. nikdy mi to nešlo.akurát veci nakoniec vždy prestali/nú/bolieť.aj on raz prestal.to on bol na začiatku iného príbehu.
Viem,že na ten autobus bežala.Lebo v indiánčine by určite bola Tá ,ktorej večne unikajú dopravné prostriedky " Hrozne nerada si sadala k cudzím ľuďom ,ale únava bola silnejšia.
Asi v polke autobusu voľné sedadlo vedľa chlapca. Slúchadlá do uší ,do rúk kniha.Len aby si ho nemusela všímať.
O dva dni sa s ním zrazila vo dverách. Chvíľu jej trvá pochopiť "ty si ten z autobusu ". Dni plynú. Vie, že je to presne jej typ . Keď začne vyťahovať knižky a nestíhať ,vie,že nielen výzorom.
Ale v rámci všakovakej obrany to berie tak,že je fajn sa môcť skoro ráno snažiť prebrať pohľadom na "svojho "človeka.
Potom dedootec dostane mŕtvicu.A ona sa rozsypáva rýchlejšie ako domček z karát.
A on obyčajný chlapec z vlaku svieti po prebdených nociach ako kométa. Donesie knihu.Takmer bez slova.Tú čo tak dlho zháňala pre dedootca. Dáva jej ju netušiac.Ako veľmi je tá obyčajná kniha v jej svete dôležitá.
"môžeš si ju nechať tak dlho ako budeš chcieť ". A ona sa len usmieva a mlčí. A niekde ,hlboko vie, že je stratená. A knihu,knihu vracia. Po pár minútach. Nedokáže s ním komunikovať.
/ "Je to len kniha.Obyčajný chalan. No dobre, tak tvoj typ. Ale veď vieš.Nič to neznamená. Veď vieš. On by nechcel a Ty by si nemohla. Nadväzovanie nových medziľudských vzťahov si vzdala.
Pre istotu. Lebo strach. Lebo keby Ti niekto znovu povedal "stačí mi napísať Ti raz za rok " asi by si sa rozpadla. Proste ono nie všetko odplávalo ako morská panna." /
Dni plynú.Dva dni sa tvári ,že neexistuje, tri dni sa usmieva. Snažiac sa zachytiť každé slovo čo on povie niekomu inému.Ona .Mlčiaca.
A potom prídu iné noci a ona to vie.Že choroba ,ktorá jej pred piatimi rokmi zmenila život sa vracia.Aj keď stále dúfa. Ale keď vie,že začne strácať ,vo vzťahu k nemu presvedčí samu seba,že niet čo stratiť. Zneužije Vianoce a donesie knihu. Pre neho. Aj keď mu nedokáže vysvetliť prečo. A on sa nepýta.
20 minút z piatich mesiacov je nemlčiaca. Aj keď vzhľadom na tie hlúposti čo posplietala možno by to ticho bolo fajn.
“neboj už žiadne prekvapenia. Už ním dnes idem posledný krát.
A potom ? kam ideš potom ?
Myslela som v tomto roku.
Aha “
Lebo znelo to tak fatálne.Že sa už nevrátiš ".
O desať hodín ležala v nemocničnej posteli.
Doma. Mesiac. Dva.
Tento týždeň je to piaty mesiac.
Ten istý počet dní,ako tých čo ho deň za dňom vídala.
Počúvam Sakamota a premýšľam. Či tých ľudí čo zanechajú tak hlbokú stopu nechtiac stretávam iba na to, aby som ich strácala. Najzraniteľnejšie bývajú tie príbehy čo nevieš ako začnú a tak rovnako skončia.
V tichu poludňajšieho slnka.Premýšľam. Prečo som vás oboch stretla.
O tom,že je to smiešne až je to do plaču .Že môžem odletieť do Austrálie a stretnúť milióny ľudí.
No nestretneš osoby žijúce v tom istom meste. Kúsok od Teba.
Ako v The Lake House. Keď nikdy nieste v tom istom mieste v ten istý čas.
" I want to meet you for real this time."
""nebyl si tam ."
Nie je to o láske. /alebo.. ja neviem /.
Nikdy sa nedozviem / ? /či si tú knihu už nemal .Či by si išiel na ten čaj. Len tak .Ako ľudia. Ani či si ma "čakal ". Či si sa opýtal "kam sa stratila ".
Možno som vtedy, keď som Ťa stretla bola príliš zranená. Možno to bol iba strach. Lebo keby si sa začal pýtať ,nemohla by som byť mlčiaca. Pravda sa vraví niekedy ťažko a ešte ťažšie býva klamať.
A ja som sa BÁLA. Lebo nikdy si nebol obyčajný. Ničím. Nie pre mňa.
" jak jste se poznali ? nijak. nijak ? to je příběh mého života. držím si odstup. toho, co si mě chtěl vzít a měl mě rád, který o mě opravdu stál, jsem odstrčila.
no a teď bych tomu s kým se nemohu setkat, chtěla dat celé své srdce. "
pointa ? neberte si zo mňa príklad. choďte za tým čo chcete .
aby ste sa nemuseli dookola pýtať,prečo ste nič neurobili,keď ste mohli.
aby ste sa nemuseli učiť zabúdať,keď s tým už nič urobiť nemôžete.
"a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne."
hm,asi si radšej nebudem kupovať Johna Greena. Rovnako bola chyba pozerať za sebou The Lake House a Corpse Bride.
CHCELA BY SOM ŤA VIDIEŤ.NA MALÚ CHVÍĽU.ASPOŇ RAZ. LEN tak.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
praclik
16. 4.apríla 2013 21:06
tento blog, slová v ňom ...ďakujem!
2
"a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne." nikdy som necitala nic krajsie, co by vystihlo "tento sposob zamilovavania"...v mnohom som sa nasla, len mne chyba ta "briskna klavesnica" a krehkyy sivyy holuubok niekde na mieste srdca...Toho Tvojho - pohlaadzam...a dakujem...
Napíš svoj komentár