V listoch

ach, ešte päť, desať ... hodín...zastavila melódiu z mobilu. vstala z postele a zaškerila sa do zrkadla. tak aj dnes ako zombie . po dvoch dňoch s dostatkom spánku a jedla neverila, že vôbec vstala.





pozrela na lístok na posteli. hm..usmiala sa. urobí to ? keby dostala aspoň nejaké znamenie.





pomaly sa preplazila schodami na tie druhé, predo dvermi. milovala tú chvíľu, keď v polospánku sŕkala z čiernej kávy. keď bola ešte chvíľu ukrytá pred povinnosťami.



opäť sa pozrela na lístok. nikdy predtým nemala na nič podobné odvahu.nikdy predtým to neurobila. znovu sa usmiala





" to get something you ve never had,you have to do something you ve never done "








"dobré ránko"ozvalo sa spoza brány. jej kávový spoločník. vždy prehodili pár slov .zastavil sa a usmieval sa na ňu.



"viete, už vám chcem dlhšie povedať, som šťastný každý deň , keď vás tu stretnem. ste taká milá. hrejete ma pri srdci "





sedela na schodoch a pregĺgala.zmohla sa len na ďakujem.



kávový spoločník odišiel a ona zdvihla oči k nebu. rozosmiala sa. tak teda dobre Bože , dnes alebo nikdy !










celú cestu sa hádala sama so sebou "urobíš to-neurobíš!urobíš a basta!



"urobím"ale to si vravela len z presvedčenia, že on tam nebude.











postavila sa k svojej lampe a sledovala oblohu.


prišiel.


"no doparoma"zahundrala sama pre seba."čo tu robí?prečo nemá voľno ako všetci! "odíď , odíď!"






nastúpila do vozňa. otvorila knihu, vybrala okuliare .prečítala asi pol strany a znovu sa pozrela na list.






vlak sa zastavil.nesmelo sa pohla k dverám.


sedel a díval sa do zeme.kdekoľvek,len nie na ňu.






podala mu list do ruky a namiesto toho, aby, vystúpila zostala stáť.


v smiešnej čiapke , s úsmevom. tomuto lekári hovoria hypnóza?






pozrel sa na lístok a potom na ňu.


"ty krava povedz už niečo, alebo konečne odíď!"hučalo jej v hlave.
"musí si myslieť, že mi originálne šibe ! nestoj tu už sa pohni a prestaň sa usmievať ako kečup ! "






znovu sa zadíval na list a potom na ňu.možno čakal, že niečo povie. možno si prial, aby bola čím skôr preč.







zrazu sa usmial , zdvihol obočie a pohľad .


"ďik"







jeho hlas ju konečne pohol k dverám. vystúpila z vlaku a rozbehla sa. celú cestu sa smiala .cítila sa ako keby práve vyskočila z lietadla. a stále nedokázala uveriť tomu, že to naozaj urobila.




zrazu jej už ani nezáležalo na tom , či ju najbližšie pošle do kelu , odignoruje alebo ... bolo jej dokonca už aj jedno čo si o nej pomyslí a či to bol dobrý nápad.






sadla si na lavičku v parku . zapálila si . cigaretu od šťastia.




v listoch, čo pršali zo stromov boli dôležité už len dve veci na svete.





že dokázala urobiť niečo, čo sa jej zdalo nemožné. že prekročila seba, svoj tieň a strach.



a ešte dôležitejšie




bolo....




prvýkrát ho videla sa usmiať.











aj keď ešte stále nechcela vedieť, prečo jej na tom tak záležalo..

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu