- Mark, ideš niekam?
Mark sa vyľakal a otočil sa.
- Idem za Susan do Los Angeles.
- Kedy sa vrátiš?
- Neviem. Nemám poňatie.
- Ideš busom či ako?
- Kamarát ide za rodinou do LA.
- Ach, Mark. Ale dávaj pozor.
- Neboj. Hneď ako budem v LA ti zavolám.
- Dobre, ahoj.
- Ahoj.
Otvorila som chladničku. Nebolo v nej skoro nič. Rýchlo som sa najedla a utekala som do školy.
Dolly sedela smutne na múriku.
- Dol, si v poriadku?
- Vyzerám?
Dolly zoskočila z múrika a odišla do školy. Nechápala som, čo sa deje. Vtom som na druhej strane zbadala Ellu s tým ich chalanom. Myslím, že sa volá Robert. Žeby Dolly žiarlila? To sa mi na ňu nezdá. Vošla som na školský dvor a utekala som do budovy. Vtom sa rozzvonil zvonec. Carterová zas mešká. Modlila som sa nech nestretnem riaditeľku. Už len to by mi chýbalo. Naozaj nemám chuť presedieť polovicu vyučovania v riaditeľni a vysvetľovať polovici pedagogického zboru čo som dnes robila.
Do triedy som vošla práve včas. Učiteľka už kontrolovala dochádzku. Pomaly som sa prešmykla dozadu a sadla som si na miesto. Mia do mňa zaryla pohľad. Na ruku mi dopadol papierik.
Mel, kde sa flákaš? Mia
Desať minút som stála pred školou a sledovala Ellu s Robertom.
Ellu s Robertom? Včera mi Dolly volala a dvadsať minút o ňom básnila.
No, ja som išla do školy a Dolly sedela na múriku a plakala.A potom som zbadala Ellu a Roberta.
Ach jaj. Tak ich dnes vyžmýkame. A ty čo už máš nejaký objav? (Musíš!!!)
Nie! Chlapov nechcem ani vidieť! A basta!
Melissa! No tak. Nebuď taká.
Obe sme zbledli. Pristúpila k nám učiteľka. Vzala Mii papier a začala čítať:
- Mel, kde sa flákaš? Desať minút som stála pred školou a sledovala Ellu s Robertom. Ellu s Robertom? Včera mi Dolly volala...
Boli sme červené ako paradajky.
- Mám pokračovať?
- Nie, pani Forenová.
- A keď už sme pritom kde je Martinová?
Pozreli sme s Miou na seba. Vtom sa rozvalili dvere a stála v nich riaditeľka, Dollyina mama a môj otec. Ostala som ešte viac vyvalená ako predtým. Forenová vyšla z triedy a zavrela dvere. Zrazu sa znovu otvorili a vošla Ella. Kukla som na ňu. Zakívala mi. Pribehla k mojej lavici
- Vrieskala?
- Kto?
- Forenová.
- Ani nie.
- Našťastie. A kde je teraz?
- Išla niekam s riaditeľkou, Dollyninou mamou a mojím otcom.
Klasicky, sa zas rozleteli dvere a vbehla dnu Forenová.
- Kde je Martinová?
Ella odskočila od mojej lavice a ukázala sa učiteľke. Do triedy vpochodovala riaditeľka:
- Carterová a Sanchezová poďte so mnou.
Blížila som sa k domu Hamiltonovcov. Mike ostal dnes celý smutný. Riaditeľka si nás dala zavolať kvôli tomu, že prepadáme. Ale Mike ma doučuje chémiu a matiku. A ja prepadám z fyziky. Čo už. Nie každého baví. A keď má Mike naučil rozoznať alkány od alkénov zvládne aj hydrauliku. A asi ho poprosím nech sa so mnou mrkne na biológiu. Zaklopala som Hamiltonomcom na dvere. Otvoril mi pán Hamilton. Ako zvyčajne v sivých tesilákoch, zelenej košeli a fialovej kravate. Vošla som do domu a utekala do Michaelovej izby.
Thomas stál opretý o múr. Zalovila som vo vrecku a vytiahla som kľúče. Doma nik nie je.
- Ahoj, Mel.
Thomas sa ku mne priblížil so smutným výrazom na tvári.
-Zdravím Thomas. Poď dnu. Prepáč, že si tu musel mrznúť, ale nikto nie je doma.
- Áno, viem. To je v poriadku.
Thomas si napravil čapicu a vykročil za mnou. Vošli sme do mojej izby. Na hnedej komóde som mala vysypané fotografie z leta. Ako keby naschvál na vrchu bola fotka Thomasa a Teressy. Thomas na ňu uprel pohľad:
- Smiem ju roztrhať?
Pozrela som na neho. Prikývla som. Thomas vzal fotografiu do rúk a jemne ju natrhol. Rozplakal sa. A pomaly ju roztrhal na malé kúsky. Sadla som si pri neho.
- Mel, prečo to musí byť také ťažké?
Thomas plakal stále viac. Objala som ho.
- Neviem. Tommy, neviem.
Thomas vzal ďalšiu fotografiu do ruky. Bola som na nej ja a Danielle. Usmial sa. Pomaly sme si prezerali všetky fotky a spomínali na krásne chvíle z leta. Thomas roztrhal každú fotku, na ktorej bola Teressa. Pod našimi nohami to vyzeralo ako po snehovej búrke.
- A kde mám bratranca? Dlho som ho nevidel.
Mark. Mal mi volať.
- Je aj so svojou priateľkou v Los Angeles. Každou chvíľou by mi mal volať. Išla som do predsiene a vybrala som si z kabáta mobil. Zatiaľ mi nevolal.
- Nenapíšeš mu správu?
- Dobrý nápad.
Rýchlo som naťukala správu.
- Ako dlho je v LA?
Váhala som, čo mu poviem. Nechcela som mu klamať. Mark stále neodpisoval. Ako dlho asi trvá cesta odtiaľto do LA? Pozrela som sa von oknom. Vonku pršalo. Nič nie je krajšie ako októbrový dážď.
- Haló, Melissa. Si v poriadku?
- Prepáč. Zamyslela som sa. Pýtal si sa niečo?
- Ty si úplne mimo. Pýtal som sa ako dlho je Mark v LA?
- No, ak ti mám pravdu povedať, ani neviem či tam je.
- To je ako možné?
Thomas na mňa pozrel takým spôsobom, ako keby nevedel či mi preskočilo teraz, alebo sa k tomu ešte len blížim. Pozrela som naňo smutnými očami.
- Susan, jeho dievča tam je už dlho. On šiel dnes za ňou. Povedal mi to až dnes ráno, keď som ho zastihla vo dverách.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár