Auto zastavilo pri peknom rodinnom dome so zlatistou vstupnou bránou. Pán Calman sa neisto pozrel na Susan a vystúpil z auta. Sue začala budiť svojho brata. Z domu pred nimi vyšiel starší prešedivený pán. Bol stredne vysoký, mal sivé nohavice miestami zašpinené od blata, vysoké hnedé čižmy a károvanú modrú košeľu. Pristúpil k pánovi Calmanovi a potriasol mu rukou. „Vy budete Calmanovci. Som Bill Clown, moji predkovia založili toto mesto v pätnástom storočí. Neboli to pôvodní obyvatelia Ameriky...“ Susan už ďalej nepočúvala. Obhliadla sa naokolo a rozhodla sa preskúmať okolie. Úzkou lesnou cestičkou prešla za dom. Noha sa jej o niečo zachytila. Potkla sa a spadla. Kým stihla začať nadávať spoza chrbta sa ozval neznámy hlas.
„Si v poriadku?“ Pri Susan stál vysoký chlapec. Na hlave mal klobúk a v ústach steblo trávy ako pravý vidiečan. Krásne zelené oči mu žiarili a Susan venoval milý úsmev. „Som, len som zakopla.“ Vykoktala zo seba. Neznámy vidiečan jej podal ruku a zodvihol ju. „Ty si tu nová, však? Neviem, prečo sa pýtam. Také pekné dievča by som predsa neprehliadol.“ Susan sa červenala. „Prišla som len pred chvíľou.“ „Ak chceš, rád by som ti to tu ukázal a môžeme sa aj pozhovárať. Je tu naozaj nádherne.“ Chlapec žmurkol na Susan. Tá chvíľu váhala. Neznámy chlapec na ňu hádzal prosebné pohľady. „Nemôžem nič iné, len súhlasiť.“ Ukázal jej cestu na ich usadlosť. Pomaly kráčali cestičkou za domom pána Clowna. Daniel mal na ňu asi milión otázok. „Tak teda, volám sa Susan Calmanová a som z Philadelphie. Firma, kde môj otec pracoval skrachovala, tak sme sa rozhodli zmeniť prostredie.“ „To muselo byť ťažké.“ „No, ja a Joe sme sa z toho ešte poriadne nespamätali.“ Daniel sa zvláštne zatváril. „Joe?“ „Môj brat.“ Nastalo chvíľu ticho. Sue sa zapozerala do diaľky. Nad krajinou sa ťahalo vysoké pohorie. Slnko žiarilo ako žeravá guľa. „Moje meno je Daniel McGregor.“ Daniel porozprával Susan o sebe takmer všetko. Sue ho fascinovane počúvala. Daniel rozprával naozaj úžasne. Opísal jej asi každý kút najbližšieho okolia. V diaľke pred nimi sa mihal ranč. „To je ranč Fosterovcov. Chovajú kone. Chodím si k nim občas zajazdiť. Majú dvanásťročného syna, sme dobrí priatelia.“ Susan fascinovane pozerala na pasúce sa kone v diaľke. „Vieš jazdiť na koni?“ Susan zahanbene pozrela na Daniela. „Neviem,...“ „Tak je správny čas sa to naučiť.“ Skočil jej do reči, chytil ju za ruku ťahajúc ju smerom k ranču.
Pán Calman stál pred domom. Nevyzeral, že je veľmi nahnevaný, ale nebol ani spokojný. Susan sa rozlúčila s Danielom ešte pri dome pána Clowna a ďalej išla radšej sama. Pán Calman ju uvidel prichádzať a usmial sa na ňu. „Vidím, že sa ti tu páči až tak, že zabúdaš kedy máš prísť domov.“ Rozosmial sa. Sue ostala z otcovej reakcie prekvapená. Za normálnych okolností by jej dal zaracha minimálne na dva týždne.
Susan vošla do ich nového domu. Ani si neuvedomila, že netuší ako vyzerá jej nová izba. Predsieň bola krásna. Čistobiele steny zdobili rodinné fotografie a kvety. Na konci miestnosti bolo schodisko. Sue pomaly vyšla hore na poschodie. Prvé dvere viedli do rodičovskej spálne. Na vedľajších dverách bola oranžová menovka. Strieborným písmom na nej bolo napísané „Susan“. Sue stlačila kľučku a vošla do izby. Bola nádherná. Na pravej strane stála veľká biela skriňa. Nasledoval pracovný stôl s počítačom. Na druhej strane bola posteľ. Okná zdobili oranžové záclony. Žlté a oranžové doplnky spolu prekrásne ladili. Sue sa pozrela na stolík. Spomenula si na svoj denník. Kde ho mohla nechať? Zišla pomaly do obývačky.
Joseph sedel na gauči a neprítomne hľadel do steny. Susan zbadala svoj denník na stolíku. Najprv, ale pristúpila k bratovi. „Joe, si v poriadku?“ Ticho. „Joe!“ Ticho. Joseph stále nemo pozeral do steny a sestru vôbec nevnímal. Susan pristúpila k nemu a dala mu ruku na plece. „Joe, si v poriadku?“ Spýtala sa ho znova. Chytil jej ruku a dal si ju dole z pleca. „Sue, nechaj ma tak.“ Vyšiel z obývačky smerujúc do jeho izby. Susan ho nemo pozorovala. S bratom vždy mala dobrý vzťah. Nechápala, čo to malo znamenať. Pomyslela si, že to bude spôsobené tým, že sa ešte neaklimatizoval. Vzala do ruky svoj denník a sadla si na gauč. Začala si ho čítať. Do očí sa jej rinuli slzy. Toľko spomienok... Do izby vošla pani Calmanová. Zbadala, že Susan plače. Sadla si ku nej a objala ju.
Slnečné lúče prenikali do izby. Susan vstala a odhrnula oranžové záclony. Pomaly po schodoch zišla do kuchyne. Joseph nemo sedel za stolom a v miske prevracal lyžičku. Jeho výraz bol úplne rovnaký ako ten zo včerajšieho večera. „Dobré ránko, braček.“ Joe pozrel na mladšiu sestru. Niečo zamrmlal a vybehol z kuchyne. Susan chcela ísť za ním, ale vedela, že to nemá zmysel. Vybrala si z kredenca nejaké jedlo keď vtom, niekto zazvonil. Rozbehla sa k dverám. Bol to Daniel. „Dobré ránko, Susan,“ „Ahoj, Daniel.“ „No poď, ideme. Kone čakajú.“ Susan sa začala smiať. Vybehla hore do izby, vzala si nejaké veci, rýchlo sa obliekla a utekala za Danielom. Rodičia ešte spali, nechala im teda na chladničke odkaz. Daniel chytil Susan za ruku a ťahal ju smerom k ranču Fosterovcov.
„Daniel!“ Z dvora naňho kričal Marko, syn Fosterovcov a Danielov dobrý priateľ. Bol to jednoduchý vidiecky chlapec. Mal síce len dvanásť rokov s Danielom si dobre rozumeli. „Ahoj, Marko.“ Marko chytil Daniela a ťahal ho pri kone. „Jeden z koní sa nemôže postaviť.“ Daniel sa zatváril vystrašene. Susan ich len nasledovala. Dan pozrel pohotovo koňovi na kopyto. Niečo v ňom mal. „Má tam vrytý klinec. Často sa to nestáva, sám sa divím ako sa mu ta dostal.“ Susan fascinovane sledovala Daniela. „Ako si to vedel?!“ „Čo ako som vedel?“ „No, že má niečo s kopytom. Mňa by niečo také nenapadlo.“ „No, keď ťa kone naozaj zaujímajú, rozumieš im, študuješ knihy tak to vlastne nie je problém.“ Sue sa zamyslela. „Chceš byť veterinár?“ Daniel prikývol hlavou. Spýtal sa jej čomu sa chce venovať ona. „Nemám tušenie.“ Priznala sa mu. „Vlastne som o tom ešte ani neuvažovala.“ Chvíľu bolo ticho. Sledovali ako sa kôň postavil a urobil pár krokov smerom k Markovi. „Sue, ak by si chcela, mohli by sme zajtra zájsť do knižnice. Ukážem ti zopár mojich obľúbených kníh.“ Susan bola rada. Daniel vošiel do stajne. Susan zatiaľ pozorovala dva pasúce sa párnokopytníky. Po chvíli začula dupot. Daniel vyšiel von zo stajne s dvoma osedlanými koňmi. Mávol na Susan. Tá pomaly pristúpila k nemu a so strachom sa opatrne usadila na kobylu. Daniel sledoval každý jej krok. Ukázal jej trasu. Pomaly z nej opadol strach. Na koni síce sedí len druhýkrát v živote jazda jej celkom ide. Daniel prišiel bližšie pri ňu a pomaly odcválali smerom do doliny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár