Dvere na knižnici boli pootvorené. Susan opatrne vošla dnu. Na opačnej strane miestnosti prievan otvoril okno. Silno zavŕzgalo. Susan sa zľakla. Prievan zhodil z prvej police nejakú knihu. Vtom dnu vošiel aj Daniel a dvere sa zabuchli. Pristúpil bližšie k Susan. Tá meravo urobila pár krokov k padnutej knihe a chytila ju do ruky. Na obálke stálo: „Denník Elisabeth von Calmanovej.“ Susan prekvapene pozerala na knihu, triasli sa jej ruky. Vzala denník a s Danielom sa usadili pri najbližší stôl. Vo dverách sa objavila pani Salterová, knihovníčka. „Prosím vás, môžem si požičať tento starý denník?“ Pani Salterová prikývla. Berúc denník, obaja vybehli z knižnice.
Mesačný svit prenikal do izby. Susan nemo hľadela na denníky položené na nočnom stolíku. Nechcela sa ich ani dotknúť. Napokon sa odhodlala, asi ju premohla zvedavosť a otvorila Elisabethin denník.
Utorok, 12.7.1511
Milý denníček,
Prvý deň v Amerike nie je až taký zlý. Je tu pokoj, kým v Amerike zúri vojna. Neďaleko nášho panstva je panstvo Clownovcov. Bola som dnes na svojej klasickej večernej prechádzke. Oslovil ma neznámy chlapec. Neskôr sa predstavil, že sa volá Martino. Je to obyčajný vidiecky chlapec. Otecko by určite nesúhlasil, aby som sa stretávala s chlapcom neurodzeného pôvodu. Otecko ale slúži vlasti. Mám strach o môjho brata. Od príchodu ani slovo neprehovoril. Martino mi sľúbil, že sa zajtra pôjdeme prejsť na koňoch. Milujem jazdu na koni.
Susan zavrela denník. Chvíľu iba nemo pozerala do steny. Vzala do ruky svoj denník. Pozrela na zápisok spred troch dní.
Utorok, 12.7.2011
Milý denníček,
Prvý deň na opačnom konci Ameriky nie je až taký zlý. Neďaleko býva rodina Clownovcov, sú veľmi milí. Podvečer som sa bola prejsť a spadla som. Pomohol mi neznámy chlapec. Volá sa Daniel.
Susan už nečítala ďalej. Zápisky boli veľmi podobné. Pomyslela som si, že je to iba náhoda. Znova otvorila Elisabethin denník.
Streda, 13.7.1511
Milý denníček,
S mojím bratom sa mi stále nedarí prehovoriť. S Martinom sme pomohli zranenému koňovi. Martino chce byť zverolekár. Niečo k tomu chlapcovi asi cítim. Otecko ma ale chce vydať za nejakého španielskeho vojvodu!
Susan znova pozrela do vlastného denníka.
Streda, 13.7.2011
Milý denníček,
S Joeom sa mi stále nedarí prehovoriť. Daniel dnes pomohol zranenému koňovi. Chce sa stať veterinárom. Spomenula som si, keď sme boli ešte vo Philadelphii, otec neustále vtipkoval, že sa vydám za syna jeho dobrého priateľa z právnickej rodiny.
Susan behali po chrbte zimomriavky. Nevedela, čo si má o tom myslieť. „Zajtra to poviem Danielovi.“ Pomyslela si, zhasla lampu a po chvíli zaspala.
Susan ráno vstala, vzala obidva denníky a utekala za Danielom. Mala strach. Daniel bol v záhrade ich domu a kŕmil zajace. Susan naňho zakričala a v rýchlosti vysypala, na čo prišla. „Chceš povedať, že máš jasnovidecký denník?“ Daniel sa začal smiať. Susan prikývla. Ukázala mu podobnosti v jej zápiskoch a zápiskoch Elisabeth. Daniel neveril vlastným očiam. Susan obrátila stránku v Elisabethinom denníku.
Piatok, 14.7.1511
Ostatné slová boli vyblednuté. Otvorila svoj denník. Napísala:
Milý denníček,
Obidvaja na seba vyjavene pozreli. Susan písala ďalej:
Dnes ráno som ihneď utekala za Danielom s Elisabethiným denníkom.
V Elisabethinom denníku stálo:
Dnes ráno som ihneď utekala za Martinom aj s listom od otecka.
„Aspoň máme istotu, že neexistuje tretí denník.“ Zavtipkoval Daniel. Susan nemo hľadela do Elisabethinho denníka. Vzala pero a do svojho denníka napísala:
Daniel vyzeral skvele. Usmial sa na mňa. Akurát kŕmil zajace. Netušil, s akými správami za ním idem.
V okamihu sa v Elisabethinom denníko zobrazilo:
Martino vyzeral prijateľne dobre. Usmial sa na mňa. Akurát kŕmil králiky. Netušil, s akými správami za ním idem.
Susan hodila pero na zem. Zavrela oba denníky a schovala ich do tašky. Daniel nechápajúc na ňu pozeral. Nezmohol sa na slovo. S niečím takým sa v živote nestretol. Objal ju. „Poďme za pánom Clownom. Mohol by o tom niečo vedieť.“ „Nie!!!“ „Nie?!“ „Nesmieme to nikomu povedať. Síce, pán Clown sa vyzná v historií. Mohli by sme sa ho spýtať či nevie niečo o Elisabeth.“
Pán Clown sedel v záhrade. „Ahoj, Daniel. Vitaj, Susan!“ Zakričal na nich z niekoľkometrovej vzdialenosti. „Čo vás privádza za starcom Billom?“ Skôr ako mohla Susan niečo povedať, Daniel vyklopil:. „Pátrame po Susaniných predkoch. Akurát sme prišli k nejakej Elisabeth von Calmanovej. Neviete niečo o nej?“ „Veru, synu, viem. Poďte, prejdeme sa po okolí a ja vám zverím nejaké tie múdrosti.“ Pán Clown si vzal klobúk a vydali sa na cestu.
„Elisabeth von Calmanová bola francúzska princezná zo šestnásteho storočia. Keď bola asi vo vašom veku, Susan, prišla s matkou a bratom do Vapid Clownu. Jej otec bol panovník Normandie a francúzsky generál. Hovorí sa, že si písala denník a ak ho nájde nejaký jej potomok zažije rovnaký osud ako ona. Veru, ona šťastný osud nemala. Zaľúbila sa do vidieckeho chlapca, ktorý sa stal veterinárom. Keď sa to dozvedel jej otec ranilo ho mŕtvica. Vraj ju potom brat vyhnal preč a odvtedy ju nikto nevidel. Iní vravia, že s tým chlapcom ušla a jej rodičia si mysleli, že ju niekto uniesol, ba aj zabil. Jej otec si siahol na život. Neviem, ako to bolo naozaj. Elisabeth je opradená množstvom legiend.“ Poďakovali sa mu. Rozlúčili sa a rozhodli sa odísť na ranč Fosterovcov prísť na iné myšlienky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár