Keď stratíš a vieš, že sa nevráti. Ostane v spomienkach, a tie ti ho postupne navracajú živého ... Chceš niečo vidieť znova, ale budíš sa na plachý pocit samoty..v tme. Každý milimeter tmy plače s tebou. Uspáva ťa to a slzy už ani nevnímaš, lebo vieš, že sú len hrejivým balzamom na tvoje srdce, hlavu, v ktorej hučí ako v úli ...Čas , fenomén, ktorý uberá energiu spravodlivým a pomáha tým druhým ...možno zahojí, ale nikdy nie zocelí. Preto buď vďačný za každú chvíľu, skôr ako sa stane spomienkou..., kebo zatiaľ, čo jedna vychádza ako slnko a dáva energiu , ďalšia je už len to, čo hreje, páli, niekedy aj bolí...to, čo ti čas a život neumožnia tak prežiť, tak originálne ...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár