Nepochopená?

Kroky smerujúce do diaľky po kamennej dlažbe,
Mám pocit, že to čo sa deje, je až príliš vážne.
Pýtam sa prečo sa všetko toto diať musí,
Cítim sa ako keď človek nemôže dýchať a len sa dusí,
Ako keď ani jedna hviezda na nebo nechce výjsť,
Už konečne niečo dobré a nové musí prísť...

Moje vnútro príliš trpí a ja nechápem už ničomu...vôbec,
Viem len, že na tento ťažký život neexistuje žiadny vzorec.
Nedá sa určiť, čo v živote príde,
Dúfam však, že znovu slnko vyjde...
Nech tá búrka odíde konečne z môjho života,
Dusí ma strach, temno a obyčajná ničota...

Potrebujem cítiť nežnosť, lásku a nádej novú,
Bojím sa však povedať, že budeme spolu...
Je toho na mňa neskutočne veľa,
Niektoré,,veci,,by som inak zariadiť chcela...
Nejde to len tak ľahko, to dobre viem,
Môj maličký svet sa mi rúca, to nezapriem.

Príliš komplikované a rozdielne, to je to čo ma desí,
Nadobúdam však pocit, že dobre mi nie je, keď pri mne nie si...
Som však oslabená bolesťou, ktorá mi rozorvala vnútro...

Netuším prečo ma Boh takto veľmi skúša,
Áno, nezvládam to,stále sa niečo rúca,
Občas sa zdá mi všetko až príliš čierne...

Možno je to ťažké a choré,
No jednoducho verím, príde niečo nové...
Musí......

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu