Prázdniny sú už v plnom prúde, slnko svieti len občas ako všetko na Slovensku, ale napriek tomu sa vám svet zdá taký krásny keď sa zobudíte na obed a začnete raňajkovať. Ako správny študent na počesť desiatich mesiacov strávených v škole teraz strávite najmenej päť hodín pri svojom miláčikovi - počítači. Takisto aj ja sa zo všetkého tak strašne teším a vychutnávam si typickú prázdninovú nudu a kysnem pri telke. Niekedy poobede sa spamätám a odhodlám sa navštíviť kúpeľňu. S hrôzou však zisťujem, že z vodovodného kohútika nevyteká príjemne teplá vodička, ale akási napodobenina, pod ktorú sa bojíte dať ruky, lebo sa obávate omrzlín. Čo sa to stalo? Kam odišla teplá voda?

Možno to poznáte aj vy. Neviem, či aj vo vašom meste utečie teplá voda a všetci zamestnanci ju hľadajú asi dva týždne. Pretože v našom je to tak. Už pár rokov, odkedy som začala vnímať okolitý svet mám pocit, akoby v našom malom mestečku nebolo niečo v poriadku. To niečo sa javí ako takmer všetko. Keby na Slovensku bývali aj ľudia, ktorí nedávajú ruky preč už len keď počujú slovo práca, možno by to tu vyzeralo trocha inak.

A tak si tu bývame a zohrievame si vodu v maxihrncoch, aby sme sa mohli aspoň opláchnuť bez toho, aby sme dostali infarkt. Ako tvrdí moja mama, celý vodárenský závod si užíva dvojtýždňovú dovolenku a celé mesto sa musí vtrepať do spŕch na plavárni. Neviem, ako túto situáciu zvládajú ostatní občania, ale ja nechápem.

V našom meste je však množstvo nepochopiteľných javov, ktoré si zaslúžia dostať sa na verejnosť. Takže sa o nic dozviete prostredníctvom série mojich blogov: Život medzi debilmi.

Asi by som sa mala zamyslieť nad výrazom debili a pouvažovať, či nie je až príliš silný, ale sami možno časom zistíte, že slovo debil je na niektorých ľudí prislabé.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár