Chcela by som toho toľko povedať. Opísať každý jeden deň, každú spomienku. V vnútri však narážam na otázku načo. Jediní kto verí že príbehy o uzdravení sú dobrou motiváciou sú tí čo sa do toho hnoja nikdy poriadne nedostali.
Chcela by som vedieť pomôcť ľudom v rovnakej situácii, pomôcť sebe....alebo aspoň nechať si pomôcť.Odložiť na chvíľu hrdú masku že všetko dokážem sama. Tú istú masku za ktorou sa napriek hospitalizácii skrývajú nespočetné razy keď som to nezvládla.
Neviem si predstaviť život bez choroby, neviem si predstaviť život s chorobou. A pritom si neviem predstaviť ani smrť. A čo sa vlastne klamem. Veď to čo zažívam nieje život. Byť ovládaná.CHACHA ako veľmi som si priala byť tak. Byť bábikou vo svete. Byť vílou. Prázdnou, bez váhy.
Nuž,zvrtlo sa to.
Krása života asi nieje v jeho kráse ani v jej vnímaní. Asi je to len o pomere keď je vám fajn a keď nie. Ak je pomer nad 1 je to OK,ak pod je niečo zlé. Už ide len o to či sa to dá opraviť. A či je vôbec človek schopný vnímať to fajnové. Či sa príliš neutápa v sebaľútosti a depresií.
Asi by mi pomohlo keby sa dokázalo ísť na dovolenku preč zo života. (To by mohol byť aj námet na film.) Čo to trepem nepomohlo. Stačí aby som si spomenula na svoj návrat z PK.
Už sa sem asi neprihlásim.Tak si uži tento posledný článok birdz.Bol si dobrým miestom pre sebaľútostné náreky
PS:mala som dať nadpis spoveď dievčaťa z pezinka alebo spoveď z psychiatrie alebo niečo také,malo by to väčšiu čitatelnosť!!!!ani neviem či som ich dobre porátala äääää
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
22. 3.marca 2020 06:04
Takže sa môžeme tešiť na nový seriál?
Napíš svoj komentár