silvester...všetci moji rovesníci mali dnes jediný plán...proste nebyť doma s rodičmi...to je jedno čo robiť...ožrať sa alebo aj nie...len nebyť doma...pár ľudí ma aj volalo von...ale mne sa nejako nechcelo...tak som radšej zostala doma...s rodinou...vlastne nie celou...sestra išla niekam von...je okolo pol 11....v telke beží nudný silvestrovský program a ja sa nedokážem zabávať...stále musím myslieť na to,že by som mala svojej rodine konečne všetko povedať...ale čo ak sa znova niečo pokazí?naposledy keď som sa o to pokúšala volali z nemocnice,že mal otec haváriu...viem že to je hlúposť,ale čo ak osud proste nechce aby to niekto vedel?hocikto z mojej rodiny?a možno je to tak aj lepšie...veď...načo ich zaťažovať...ja to snáď nejako zvládnem....ale o tom teraz nechcem písať...o tom už jeden blog je...bolo asi 11 keď som sa rozhodla ísť sa prejsť von...samozrejme ma samú najprv nechceli pustiť...vlastne som sa im čudovala keď ma nakoniec pustili....ako som sa tak prechádzala medzi domami...a studený vzduch mi išiel do pľúc...sama sebe som dala sľub..sľub,že sa už nebudem týrať tým či to povedať alebo nepovedať rodičom...proste začnem brať samú seba takú aká som...so všetkými neduhami...budem si užívať život...nielen živoriť...budem počúvať nielen počuť....vidieť nielen pozerať....proste užívať si život...a teraz to najdôležitejšie....začnem jesť...nie moc a pravidelne...spokojná že som si vybrala predsavzatie ktoré možno ani nebude také ťažké splniť som prešla cez našu štvrť až po námestie...na náamesí bol nejaký program....bolo tam pár známych tvárií,mávali na mňa a usmievali sa....nečudo...veď už mali určite nejaké to promile v krvi...stála som na kraji námestia keď za mnou prišiel jeden chalan...ahoj...čo si tu tak sama keď sa všetci bavia?...z jeho hlasu som nerozumela či je opitý alebo nie,a najprv som chcela povedať niečo v štýle choď preč...s opitými sa nebavím...ale potom som si uvedomila že je celkom pekný a vyzeral že nieje moc opitý tak prečo sa neskúsiť normálne zoznámiť?a potom to už išlo...poznáte to...blablabla rozhovor odkiaľ si?hej?ja bývam kúsok odtiaľ...daj mi telefón...atď...tak som mu dala číslo...začala sa odpočítavať polnoc...3..2..1..šťastný nový rok...dal mi pusu...najkrajšiu akú som kedy dostala...potom bol ohňostroj...všetko bolo fajn...ale už som pomaly chcela ísť domov...predsalen...aby sa rodičia nebáli...povedala som mu že ma nemusí odprevádzať...mal tam kamarátov...a on povedal že mi zavolá....dodnes nič...neviem či naschvál nevolá...alebo si to rozmyslel...alebo len chcel spoločnosť na silvestrovskú noc...niekoho komu by o polnoci dal pusu...to je vlastne jedno...ale...nechápem to...videla som ho raz v živote...strávili sme spolu necelú hodinu...a on mi tak strašne chýba ako keby bol čast mňa..mala som už predtým vzťahy..a nič podobné nebolo...chcem ho vidieť...chcem sa s ním rozprávať...a on tu nieje...a asi ani nikdy nebude...a to mi vtláča slzy do očí...možno ešte zavolá...no hej...možno....ale ja som už včera aj dnes porušila svoje predsavzatie...to znamená...nový rok nerovná sa nový začiatok...kvôli nemu by možno všetko išlo lepšie...ale to by musel zavolať...



5.12.2009 mi prišla smska:budeme iba kamaráti,keď si odišla stretol som niekoho...ako som reagovala?3 dni nejem...nedokážem to

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lachance  8. 1. 2009 17:02
veľmi pekný text...
Napíš svoj komentár