všetko sa začalo úplne nevinne...naozaj...rozprávali sme sa s kamoškami...a jedna čo je rovnako vysoká aj postavu má podobnú mne prehodila...viete čo?dnes mi váha ukázala 61...skoro som sa zbláznila...odvtedy som nevnímala nič iné...čakala som kým odídu...utekala som sa odvážiť...61,5....kedže som bola vo veku,kedy dávaju všetci viac na názor iných,tak som sa pár ľudí pýtala či by som mala schudnúť...nikto nepovedal že hej...lenže vtedy sa u mňa prvý krát zjavil ten hlas...ten hlas čo ma sprevádza doteraz a vždy ho počujem...prakticky stále...veď rozmýšlaj!kto normálny povie do očí dievčaťu že by malo schudnúť?nikto!
zobrala som si to hrozne k srdcu...má pravdu...začala som teda s diétou...cvičením...trvalo to asi 2 mesiace...na začiatku mučivý hlad na ktorý som si naštastie časom zvykla...počas tých dvoch mesiacov som sa úplne izolovala...od priateľov...rodiny...od všetkých...našla som si nové kamarátky...na pro ana stránkach,ktoré boli a sú rovnako choré ako aj ja...večer som plakávala.lebo som vôbec nevidela výsledok svojej snahy...nakoniec som na seba prestala pozerať...hnusila som sa samej sebe...pár ľudí okolo si všímalo,že som pochudla...ale čím viac mi hovorili že by som mala pribrať,tým viac som bola šťastná že som schopná chudnúť.bola som pyšná...bože aká pyšná...neuvedomovala som si že všetko strácam pre pár kíl...
a teraz?cítim sa sama...sama so svojou chorobou...prečo to nikto nevidí?prečo sa tak moc nenávidím?prečo som schopná vyvolať si vracanie len preto,že som sa normálne naobedovala?prečo nedokážem ísť von a nemyslieť stále len na to,čo som zjedla a či z toho nepriberiem?už taká nechcem byť...predsa...je sebecké zaoberať sa stále len sebou...neznášam sa...chcem sa prestať báť...chcem sa prestať báť hovoriť s ľuďmi...chcem sa prestať báť postaviť na váhu a zistiť,že som trochu pribrala...chcem si vychutnávať život...tak prečo to nedokážem?
dnes som mala na obed suchý chleba a potom o tretej jednu polievku zo sáčku...a asi liter vody aby som trochu zahnala ten pocit prázdnoty v žalúdku...už som to nemohla zniesť ten hlad...už to bolo príliš bolestivé...a napriek tomu že si uvedomujem že som tak veľa nezjedla...je tu...ten hlas čo mi nadáva...ten hlas čo ma núti stále viac a viac cvičiť...čo mi nedovolí normálne sa najesť...čo mi nadáva...nechápem ako som mohla dovoliť aby sa niečo také stalo súčasťou mňa...a už vôbec prečo sa toho neviem zbaviť...
vidím že sa rútim do záhuby a neviem to zastaviť...a čo je najhoršie?...neviem či to chcem...

"Byť chudá,to jediné po čom túžim, to jediné, čo naplňuje a zároveň ničí môj život!"

 Blog
Komentuj
 fotka
ling-ling  4. 8. 2008 19:17
ou jeee obdivujem na tebe to ze si si sama uznala ze mas problem...a treba to prekonat ja viem ze sa to lahko hovori ale musis....ked si sa na zaciatku prekonala ten hlad teraz musis prekonat ten pocit...ty to zvladnes ja to viem a drzim palce
 fotka
coklik  4. 8. 2008 19:20
moja krasna... byt chuda nieje vsetko...viem ze teras sa us asi neda nic robit...krasne si to napsiala...a myslim ze vela ludi ktory je na tom podobne sa stihne spamatat kym to zajde tak hlboko..ak je vec ako by som ti mohla pomoct... poradit...porospravat sakludne pis pis pis
 fotka
mardzi93  4. 8. 2008 19:57
uf no nevravivim teda s nejakej vlastnej skusenosti ale na take veci si treba davat pozor aby to nespadlo az do vaznej anorexie....ale ked si si priznala problem to je prvy krok *THUMBS UP*
 fotka
flaska  4. 8. 2008 20:20
No tak predsa to nevzdávaj.. ja viem že to zrejme nie je jednoduché, ale trochu optimismu to chce ! Ked u teba vznikol tento hlas, čo ti nadáva.. tak si skús predstaviť iný hlas.. ktorý ťap ochváli, vždy ked sa dokážeš najesť a nevyvracať to.. musíš sa začať mať rada a nie hovoriť že sa nenávdíš !!.. maj sa rada.. a netýraj sa ! Aj ked začiatok nie je lahký... ale treba začať kým nie je neskoro ... držím palce.
 fotka
chiflada  4. 8. 2008 21:35
robila som to. pamatam si to. pred dvomi rokmi. dva mesiace som nejedla. schdla som behom jedneho mesiaca tolko kil ze...uzasny pocit. kazdy vecer som dve hodiny cvicila, chodila do fitka, rano vstavala a cvicila zas. nejedla som nic. boli dni ked som zjedla jedno jablko, a potom boli dni ked som nejedla nic. hlava sa mi stale tocila. nebola som to ja. ano bol to uzasny pocit ale stal za to? stoji ti za to? mne pomohli kamaratky. kamaratky ktore mnou zatriasli a povedali nech sa uvedomim. nech zacnem zit. a ja ... som zacala, jedla som. a teraz? mam do*ebany metabolizmus mozem jest zeleninu mozem nejst i tak mam tu situ vahu ale jem aby som mala dostatook vsetkeh stravujem sa zdravo, cvicim a som stastna
 fotka
titusik  4. 8. 2008 21:43
Byt chudou nie je extra vyhra . Mam 18 a ked si robim nejaky test na primeranu vahu, vzdy mi vyjde, ze som podvyzivena . Ale pri tom papam 3x denne babkinu stravu a napchavam sa sladkym. Vsade kde sa pohnem, same vzdychy, ci sa nepolamem abo ci ma neodfukne vietor Co by som len dala za par kil



Tak sa vzchop! Kazdy je taky krasny, aky sa citi
 fotka
mixelle  4. 8. 2008 21:49
mne to prídenereálne..anorektičky si to nidky nepriznaju.. ja viem čo hovorím, prešla som niečím podobným...

a ak si schopná toto napísať, tak maš napoly vyhrate
 fotka
azizi  4. 8. 2008 23:06
Skus sa o tom s niekym casto rozpravat, s niekym komu doverujes a snazit sa to riesit. A urcite by ti tiez pomohla aj nejaka psychoterapia.



Ja sa snazim pribrat cely zivot, lebo som chuda a poviem ti, je to na nic. Kludne by mi nevadilo pribrat aj 20 kil. Ale ako? AKO? Ja som uz skusala takmer vsetko. Ludia sa mi vzdy smiali aka som chuda, bezcitne ma cely zivot urazali, obvynovali...a chalanom sa to tiez nepaci, maju radsej oble krivky...ver mi, nepaci sa to NIKOMU (aspon ja osobne nepoznam cloveka, ktoremu by sa pacili chude baby) A mne sa to tiez nepaci, hanbim sa obliect si tricko, nebodaj plavky... Toto by si chcela? Ja by som bola milion krat radsej neviem ako tlsta, tlsti ludia nemusia aspon pocuvat vsetky tie nespocetne vycitky, urazky. Takze byt chudou je otrasne. Neviem preco sa ludia snazia schudnut...pretoze dokonalost tym urcite nedosiahnu, skor presne naopak.



Drzim palce aby si objavila pravdu a nasla svoje skutocne hodnoty!
 fotka
d170  5. 8. 2008 18:35
Je fajn, že vieš si priznať, že vôbec máš nejaký problém.

Ja som si nevela a následky si nesiem doteraz.

želám ti, aby sa ti to podarilo nejako prekonať
10 
 fotka
holyknight  18. 11. 2008 19:37
omg uz vazis fakt malo mala by si pribrat 3-5 kil...sesternica si takto pokazila zaludok...
11 
 fotka
luc.ka  7. 12. 2008 22:15
prečo mám pocit, že je to z časti schizofrénia?



zahoď váhu, objednaj sa k psychológovi, a bojuj.
12 
 fotka
levik123  17. 12. 2008 22:54
v 17 som cez leto za 3 tyzdne schudla 12kg, trosku som zmenila jedalnicek, ale nic extra drasticke, no zacala som dost viac cvicit, chcela som trosku vylepsit postavu, zvysok uz poznas /vid moj koment k tvojmu dalsiemu blogu k tejto teme/...
Napíš svoj komentár