Aj keby som chcel, v živote by som nedokázal pochopiť jej hierarchiu vzťahov a už vôbec nie jej chápanie lásky. Sama si odporovala vo vlastných tvrdeniach, vravela že si nemyslí že ju niekedy stretne ale že v ňu verí. Vždy som len ticho prikyvoval a tváril sa že som na tom rovnako.. a to len pre to že to bola jedna z mojich rozhodených sietí, aj keď v poslednej dobe som si s ňou rozumel viac ako s ktoroukoľvek dlhoročnou kamarátkou.
„ radšej skapem na drogy a tabak, ako na city.“ Pozrel som sa na ňu a zrazu mi to došlo. Bolo to len zúfalo opustené stvorenie, ktoré potrebovalo lásku. A hlavne jej pravý dôkaz. Videl som, že objatie je pre ňu len falošná pretvárka a vyznanie komerčný ťah. Ako by niekto zachránil jej potreby, ktoré jej podvedomie tak urputne pred ňou skrývalo ?
Hoc som prestal fajčiť zrazu som si od nej zobral cigaretu a potiahol. Dym sa rozlial po okolí a moje myšlienky sa zjednotili. Došiel som k veľkému „prezreniu“. K tomu, že túto osobu, chtiac nechtiac, začínam uznávať. A hlavne to, že ju nechápem. Po toľkom zadrbávaním sa z detinskými kravami, ktoré ma príšerne nudili ma konečne niečo prebralo. Po dlhej dobe sa predo mnou objavila hádanka, ktorej riešenie nebolo na druhej strane.
Vždy som mal rád hádanky, a tie ktoré sa nedali vyriešiť tak ľahko, ma vždy extrémne priťahovali.
Pozrela sa na mňa a ja som skamenel. Snáď mi nevidela do hlavy alebo... ?
„pozeráš na mňa ako keby som bola idiotské tofu v oddelení mäsa. Viem čo chceš povedať ale nechaj to tak.. dnes nemám nervy ti žrať debilné kecy.“ Zarazilo ma, že bola opäť úprimná.
Niečo sa stalo. Netušil som o čo presne šlo ale zmenila sa. Nemôžem však povedať, že by sa mi to nepáčilo.. práve naopak. Po toľkej dávke skutočného sveta a stavoch triezvych myšlienok, mi úprimnosť prišla ako jemný vánok počas leta. Osviežujúci.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár