sa necítim neľahko.
Ochromili ma stovky listov,
čo nútia zaplavené
októbrové ulice šepkať.
A strácať,
čo nadobudli v lete.
V zovretí pľúc mi pulzuje
krištáľovo zjazvené,
zhojené srdce spiace ako
riasami prikrytý kalmar,
oči nežne spočívajúce
na ôsmich chápadlách v spleti rebier.
***
Prašná kvetina
Stĺpce vodných kvapiek
ma presvedčili,
že včerajšie zranenia
nie sú nič,
čo by zviedlo moje srdce preč
z tej pravej cesty.
Znamenia tvoria ľudia,
preto som už dávno, predvčerom,
schoval myšlienky do zabudnutia.
***
Sépia
Uspáva ma, keď myslím na sépiu.
Hádam som sa s ňou spriatelil,
keď som sníval o plávaní
a zaspávaní.
Vyzerá takto:
Splýva jej z chápadielok jemný sliz,
ako vlákna,
ktoré sa rozmeľňujú s vodou,
v ktorej sépia pláva.
Jej jediný jed
ju pokrýva na celom tele
a keby ma chcela pohladkať,
zomrel by som.
Aspoň sa usmieva,
tak šialene,
ako žiaden človek na Zemi.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mo0e
17. 10.októbra 2011 19:03
Úchvatné ako vždy...
Napíš svoj komentár