Na tom, čo spraví práve teraz, záležalo aj tak pramálo. Všetko sa zužovalo k dnešnému večeru, ktorý sa každou minútou vzďaľoval a približoval sa nekonečne pomaly. Plával vo vzduchu ako páperie z topoľov a rovnako sa ani nedal zovrieť v dlani, keby sa po ňom človek natiahol.
Nie, skutočne nezáležalo na tom, ako sa dnes zachová, aj keby si mohol sám pred sebou nahovárať, že vie ovplyvniť svoje správanie. Čo nemohol, ako sa presviedčal znovu a znovu, až kým pred svetom nečupel na kolenách, prosiac, aby ho už nefackal. Jediná vec, ktorú mohol spraviť, bola monotónne odpovedať s rozostreným pohľadom na otázky istého pána Clarenca, ktorý mal na starosti rozvod medzi ním a jeho manželkou.
Ako sa to vravelo? Pasívny odpor môže byť jedným z najagresívnejších foriem citového nátlaku. No vidíš, zasmial sa priškrtene, ty budeš nakoniec agresívny. A nepoľavíš vo svojom tlaku, až kým ju nedosiahneš – svoju úplnú rezignáciu. Striaslo mu hlavou a zažmurkal.
Vlastne by si mal byť rád, nie? Nie je pravda, že si ten duševný očistec už nemohol zniesť ani minútu? Že si chcel kričať, driapať dole tapety a rozbíjať veci o holé miesto v stene? Nie je čas konečne si priznať, že si sa stal grotesknou karikatúrou svojej niekdajšej osobnosti? Takto a inak sa Niklas pýtal sám seba.
Rozmýšľal nad tým, ktorému priateľovi zavolá ako prvému, kým sa vzduch okolo neho mihal v jasnej svetlobielej farbe. Vidno nebolo nič, prakticky ho oslepovalo. Možno by sa mal aj presťahovať, alebo minimálne odísť na dovolenku. Na dovolenku niekam späť na sever, kde sú dlhé noci a slnko tak neštípe.
Vstať dokázal, až keď sa skoro zotmelo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár