Ako si predstavujem seba o desať rokov xD (1.časť)

Dnes mám narodeniny. Mám sa tešiť alebo plakať nad tým ako starnem? Nebudem si kaziť deň, tak mám už 28 a čo?! Stále som mladá a hovorí sa, že ľudia sú taký starí na koľko sa cítia. Chcem sa cítiť ako sedemnásť ročná. Mladá, plná života, takmer bez starostí. Áááá, sladkých sedemnásť, už sa tak cítim. Možno len dovtedy kým sa mi niekto známy nevrhne okolo krku a nezablahoželá mi veľa zdravia, lásky, peňazí a sexu. To sú najčastejšie gratulácie, ktoré dostávam. Ľudia si navzájom takéto prajú takéto veci ale aj tak to nepomáha, aj keby som dostávala denne sto alebo tisíc takýchto prianí. A darčeky? Tak tie od nikoho nečakám, nechcem a nepotrebujem. Mala by som si založiť miestnosť na nepotrebné veci. Viem, ľudia sa snažia niečo mi darovať aby ma potešili ale načo mi bude milión rôznych sošiek, a načo sú mi kvety, ktoré aj tak zvädnú?


Ja by som skôr prijala aspoň nejakú 100 eurovú poukážku do obľúbenej drogérie, do najlepšieho obchodu s oblečením, ktorý je v meste alebo do nejakého salónu, aj masáž by sa hodila. Takéto veci ja nedostávam. Žijeme predsa v najmodernejšej dobe, nakupujeme cez internet, tak ako, že nikto ešte nepočul o poukážkach?! Teraz ma napadlo šikla by sa permanentka do fitka, sama sa tam nikdy neprinútim ísť.

Posledný dúšok kávy a ide sa do práce. V mladosti som sa zaprisahávala, že nikdy nebudem piť kávu. Hanbím sa za seba. chcela som žiť zdravo a vitálne. A dnes žijem ako priemerný Američan. Ak nestíham obed skočím do fastfoodu, burgerbaru, mcdonaldu alebo do podobných nechutne rýchlych občerstvení. Takisto ani nešportujem. Našťastie ešte nevyzerám ako ružové zviera, ktoré chrochce. Na to čo všetko čo pojem sa až čudujem ako môžem v páse stále merať len 65 centimetrov. Aj to hlúpe auto stojí dva metre od vchodu domu, to asi preto aby som sa náhodou neunavila kým k nemu prídem. Ale auto za to nemôže, ono je úplne úžastné. Môj vysnívaný tmavomodrý cabriolet MAZDA Z4.

Dnes si však nemôžem dovoliť stiahnuť strechu ak nechcem riskovať chorobu. Je druhého mája a vonku 12°C. Ako rada by som bývala niekde, kde je krásne teplo a nemusela by som používať strechu na mojom kabríku. Aj keď niečo je tu rovnaké ako v L.A. v meste anjelov, ktoré je ako stvorené pre mňa. Správne, podobné zápchy, ktoré má Bratislava pravidelne o 8 ráno a o 4 poobede. Všetci ľudia z mesta musia mať rovnaké pracovné časy?! Nenávidím to! A ešte keď si to tí s veľkým egom dávajú 110 km/h mestom, ale to nie je dôležité hlavne, že má audinu alebo mercedes. A ten k***t čo robí?! To nevidí, že ce prechod idú ľudia? Chce ich zrámovať či čo? Trúbim naňho ako zmyslov zbavená. Každé ráno ma vytočí nejaký debil, ach! Ani v deň mojich narodenín to nie je inak. Vzdialenosť do práce 5 kilometrov mi trvá 20 minút. Kam sme sa to dostali? Ale mať vlastné parkovacie miesto tak to hej. Nevyníma sa tu obyčajné číslo mojej ŠPZ-tky, ale mám tam napísané FAITH, tak isto aj na mojej mazdičke . Znamená to viera a ja verím vo veľa vecí tak preto to tam asi mám.

 Blog

3 1 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu