Aj on sa usmial, chytil ju za ruku a spolu zišli krátkym točitým schodiskom. Dole zahli doľava, k veľkým dverám na konci chrámu, za ktorými bolo počuť ruch tržnice.
Z každej strany sa ozývali ponuky na ten najlepší tovar, hlavne ovocie a zeleninu. Kúpte si toto, kúpte si tamto. Dievča sa okolo seba pozeralo s naširoko otvorenými očami. On ju chytil pevnejšie a predierali sa davom vpred. „Nedáš si jablko?“ spýtal sa jej.
„Nie.“
„A čo tak pomaranč?“
„Nemám chuť, ale tam to by som si dala,“ povedala a ukázala smerom na plný kôš akéhosi ovocia, ktoré nevedela v rýchlosti pomenovať.
„To sú maliny.“
Podišli k nim, on jednu vzal a podal jej ju. Prekvapene naňho pozrela. „Nebudeš platiť?“
„Prečo? Je to len jedna malá malinka a predavačka si ani nevšimla, že som ju vzal.“
„Ale ak by to takto robil každý ...“
„Máš pravdu, správne!“ usmial sa. Z vrecka vytiahol drobný peniaz a keď si ho teta predavačka všimla, zaplatil.
Pomaly postupovali až na koniec trhu a tam sa ako vždy vydali doprava.
Zastali na obrovskom balkóne obrovského paláca s výhľadom na more. Nik okrem nich tu nebol. Iba na stolíku pri zábradlí bolo položené akvárium s dvoma zlatými rybičkami.
„Nie je im smutno?“ spýtala sa.
„Majú jeden druhého.“
„Viem, ale sú zatvorené na tak malom priestore a okolo nich tak obrovský svet. Určite vidia aj to more a snívajú o tom, aké by to bolo plávať v ňom.“
„V tom akváriu sa už narodili, nepoznajú nič iné,“ povedal a keď si všimol ako smutne sa na ne pozerá, pristúpil k nej a chytil ju za plecia. „Pozri sa hore.“
Pomaly zdvihla zrak smerom k nebu. Na čiernej oblohe sa jagali hviezdy. „Hviezdy, sú ich tisíce.“
„Miliardy. Miliardy hviezd a milióny krásnych prenádherných svetov. Už chápeš?“
„Áno,“ odvetila ticho a potom s nádejou v hlase dodala: „Vezmeš ma tam?“
„Neviem či by som mal.“
„Neboj sa, mám predsa šál,“ povedala a hneď sa ním začala omotávať.
„Tak dobre,“ zasmial sa.
Len čo mala šál správne upravený, zistila, že stoja na neveľkom kuse celkom chladného kameňa. Pod nimi po prašnej zemi pobehovali sem a tam zelené chrobáky, o dosť väčšie ako u nej doma na záhrade. Pancier mali lesklý, odrážal sa v nich okolitý svet. Zhlukovali sa hlavne okolo starého stromu uprostred prázdnej planiny. Nikde naokolo žiadny iný strom nebol.
„Kde to sme, na Marse?“ spýtala sa.
„Ó nie, sme oveľa ďalej. V úplne inej galaxii.“
„Páni, a čo tie chrobáky? Čo robia tu, uprostred ničoho?“
„Vidíš ten strom? Dáva im potravu. Bez neho by dlho neprežili, preto sú všetci okolo neho.“
„Sú aj iné stromy?“
„Áno, ale nie ako tento tu. Ostatné majú iné plody, ktoré jedia iné chrobáky a pre tieto by boli jedovaté. Jednotlivé stromy sú od seba ďaleko a tak je nemožné aby sa stretli s inými chrobákmi. Každá kolónia si myslí, že je jediná.
„A čo bolo skôr, stom, alebo chrobák?“
„Neviem, “ zasmial sa. Hneď na to sa otočil a otvoril dvere do jej izby. „Si doma.“
„Tak rýchlo? Ešte nechoď preč.“
„Odídem iba na chvíľu.“
Stáli, pozerali na seba. Odniekiaľ sa ozval zvuk krokov, blížili sa. Steny miestnosti sa z ničoho nič rozpadli a obrazy, ktoré na nich viseli, sa vznášali vo vzduchu.
Trochu sa jej zatočila hlava. Snažila sa udržať na nohách a pozerať na neho. Mal na tvári stále ten milý úsmev. Nemôže zmiznúť, vravela si. Bolo však ťažké udržať na ňom pozornosť. Rozplýval sa. Celá izba sa rozplývala.
Už nevedela čo je hore a čo dole.
„Vstávaj maličká,“ zašepkal známy hlas. Znel akoby z iného sveta, no predsa ho poznala.
„Ešte nie mami, nechaj ma spať.“
„To určite. Šup šup, nech nemeškáš do školy. Na stole ťa čaká kakao a chlebík.“
Pomaly sa posadila na kraj postele, položila na zem nohy a bola prekvapená, že po koberci nepobehuje zopár veľkých zelených chrobákov. Ach, veď tie žijú v inej galaxii, pomyslela si a vstala.
Pri raňajkách bola ešte stále zamyslená. Pozerala von oknom. Vychádzajúce Slnko trhalo hmlu a tá sa rozplývala tak, ako sa rozplývajú sny počas pitia ranného kakaa.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
@flussica hm, priviedla si ma k tomu, že si to chcem prečítať ale autor by mohol zmeniť pozadie pod textom, dosť nepohodlne by sa to čítalo (=> prečítam si to pod podmienkou lepšieho pozadia a možno to je dôvod malej čítanosti
3
@ drazoal (@ +autor) Hej, čierne časti robota sa u mňa tiež nezaobišli bez Ctrl+A, ale zas bol text asi pútavý, že ma to neodradilo .
Možno by len stačilo robota trochu zmenšiť, čím by sa posunul viac naľavo a teda bol text naďalej dobre čitateľný i na menších monitoroch. A ešte by som ho možno odporúčala zafixovať staticky, že by sa pozadie nehýbalo pri scrollovaní.
Možno by len stačilo robota trochu zmenšiť, čím by sa posunul viac naľavo a teda bol text naďalej dobre čitateľný i na menších monitoroch. A ešte by som ho možno odporúčala zafixovať staticky, že by sa pozadie nehýbalo pri scrollovaní.
5
Napíš svoj komentár
Haló, svet, pozor! Sú tu chrobáky z inej galaxie a zaujíma to len 8 ľudí? Čo je s Vami?