Práve sa mi sníval nebezpečný sen a jedinou záchranou ako nespadnúť do rieky bolo zobudiť sa. Doslova som sa vytrhla zo sna. Srdce mi silno tĺklo a vlasy som mala vlhké od potu. Bola som spotená a nohy som pritom mala ako kocky ľadu. V ústach sa mi lepili sliny a ťažko sa mi dýchalo, taký zlý vzduch bol v izbe. Otvorila som okno.
Až potom keď som sa nadýchla sviežeho vzduchu som si všimla že leží vedla mna.
Tulil k sebe vankus ktory som mu darovala na vianoce. zahledela som sa nanho a hladila ho po vlasoch. Milovala som ked som mohla zaborit nos aj prsty do jeho vlasov. Milovala som ked som sa rano pri nom prebudzala. Milovala som jeho pery. Vyrazne a pritom muzne. Hebke a silne. Jeho bozky neboli len take letme. Boli plne vasne. v kratkom okamihu sa mi vybavila minula noc. Sepkal mi "milujem ta" a jeho telo priam kricalo ze ma chce. uuuh nadherna noc ako kazda snim. tento muz ma robil stastnou.
nevravim ze vzdy to bolo medzi nami krasne. boli chvile ked som mu neverila a stale som si myslela ze ma klame, v hlupostiach, ale klame.
pokazdej hadke si ma vsak vzdy ziskal.rozplyvali sme sa.
Ubehli mozno triminuty odkedy som vstala a mne sa toto vsetko prehnalo hlavou ked mobil zadrncal. prisla sprava mojej laske. tvrdo spal a tak som ho chcela zobudit a podat mu telefon. s takym spokojnym pocitom som sa natiahla za mobilom a uz ked som sla na milacika strcit udrelo mi do oci meno odosielatela spravy.
"Lucka "
nikdy ziadnu taku nespominal tak ma to zaskocilo a zaujalo. pomyslela som ze len spravu otvorim precitam a hned mu to podam.
"naozaj si na mna v noci myslel? tvoja sprava ma troska posteklila...ved vies kde ked sa raz stretneme? dufam ze to bude co najskor.pa lucka "
napadlo mi ze to je omyl a reflexne som sa preklikala do odoslanych sms.
srdce mi bilo az v krku.
to co som sa docitala ma zabolelo velmi hlboko.nebola to jedna sms. a nebola to ani jedna baba. bolo ich viac a obsa sprav bol osobny. mrzelo ma najviac to ze mi nimi boli spravy aj pre mna odoslane v rovnaky cas.
flirtoval s kadekym kym mne pisal ako ma miluje a nech sa mi sniva nieco pekne.
cudovala som sa ze ho moje vzlyky nezobudili.
behom chvile ma stipali lica a takmer som pre slzy nevidela.
neverny nebol.to som si ista. podvadzal ma myslienkami.
mylsim ze to bolelo este viac, lebo som sa citila ako hlupa krava.
od zlosti som strhla retiazku z krku ktoru mi daroval. hodila som ju na postel na mobil vedla toho spiaceho sviniara.
schmatla som papier a kedze som pero nenasla ruzom som naskrabala "NENAVIDIM TA! ZBOHOM"
navliekla som sa do siat, veci nahadzala do kabelky a uz som isla vyrazit von dvermi ked ma nieco zastavilo.
napriek bolest som ho milovala. otocila som sa opat k nemu sklonila sa nad postelou a pobozkala ho. myslim ze nanho kvapla aj jedna moja slza.
bolo to posledne zbohom so vsetkym co som lubila.
a teraz uz bol naozaj cas vypadnut.
zamrznuty chodnik bol zapadnuty snehom a chodit po nom bolo ako byt na horskej drahe. divala som sa na svoje nohy fnukala a isla domov peso 16 kilometrov.
samozrejme ze som nepresla celu tu dielku, ked ma zmohla unava a nechut pokracovat sadla som si na zastavku.
presli okolo tri autobusy a ani do jedneho som nenastupila. este som sa necitila lepsie. Na stvrty som uz nastupila asi preto ze mi uz bola naozaj zima.
jedine co sa mi v hlave hmyrilo bolo ze uz asi ziadnemu chlapovi verit nebudem.
vzdy som mu verila, ale vzdy som sa ho vypytovala a nie raz sme sa preto pohadali. vraj mu neverim. ja som sa len rada uistovala.
vraj mu neverim
verila som mu
a to som nemala
podviedol ma myslienkami a to bolelo o mnoho horsie ako fyzicka nevera.keby sa s nejakou vyspi znenavidela by som ho prestala lubit poslala prec vlepila mu par faciek a utesovala by som sa ze nevie oco prichadza.
ale takto? co som mohla... boli to len spravy. len nejake slova...
ostre slova...
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár