Nechápem prečo to robíme.
Prečo aj keď niekoho veľmi ľúbime, ubližujeme mu.
Je to nespravodlivé. Vždy jeden musí trpieť.
Aj keď je láska silná jeden z dvojice plače.
A prečo som vždy ja tá, ktorá plače??
Pýtam sa: „Čo robím zle?“
Vraj nič.
Vraj ma ľúbi.
Tak prečo aj práve teraz ma štípu líca od slaných sĺz. Užiera ma hnev a najmä bolesť.
Najviac si na sebe vyčítam, že dokážem odpúšťať. Veľa krát som plakala no nakoniec sme sa nad tým len pousmiali a žili šťastne ďalej.
Skutočne som myslela, že nastalo dlhé obdobie kedy budem šťastná. Že budeme šťastní obaja.
A BÁC človek riadne otvorí oči a ...
Sedím, píšem, plačem.
Tuším sa plač stáva dôležitou súčasťou môjho života. Možno ja musím trpieť aby ostatní mohli byť šťastní.
Iróniou je že v podstate o nič nejde. Pár SMS.
A ja v tom hľadám vážnu odpoveď na vážnu otázku „Prečo??“
Prečo ten koho najviac ľúbiš, ti môže najviac ublížiť. A prečo svoju dušu oddávaš tomu koho ľúbiš, človeku ktorý ťa môže zabiť jediným slovom. Potopiť
Prečo tohto človeka ľúbiš a zároveň nenávidíš najviac ako vieš?
Áno jasné, že píšem o láske chlapca a dievčaťa. Ale tieto klamstvá sa dejú aj medzi deťmi a rodičmi, medzi priateľmi. Medzi hociktorými dvoma ľuďmi, ktorí sú si viac než blízky.
Ako mi môže niekto povedať do očí, že ma ľúbi, keď sa pozerá ako mi steká ťažká slza po nose a vie že za ňu môže on.
Myslela som, že láska je šťastia. No prichádzam nato, že láska znamená nenávidieť samú seba zato, že som taká bezmocná v jeho náručí, a nenávidieť jeho len tak pre istotu, pretože má v rukách môj život.
Vraj lásku treba naplno vychutnávať, ale to musím zavrieť oči alebo si nasadiť ružové okuliare. A čo potom keď spadnem do reality. To bude tvrdý dopad.
Ale čo mám teda robiť, ľúbiť rozumne?
Nie to neviem, a nechcem.
Och život môj, ja neviem čo robiť...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár