„Ash poď sem!“ zavolal ma Chuck po hodine kecania s Benom a Mike-om. Postavila som sa a zamierila som k jeho smerom, kde bol aj ten zlatý ofináč. „Skús si skate“ žmurkol na mňa Chuck. „Čože? Preskočilo ti?“ nestačila som sa čudovať. „Nieee kdeže .. tuto James ťa to naučí“ ukázal bradou na ofináča. „Mmmm, nemyslím si, že budem dobrá žiačka“ zasmiala som sa. „Určite áno“ usmial sa James. Chuck mi podal jeho skate, žmurkol na mňa a sadol si aj s ostatnými k Benovi a Mike-ovi, ktorý sa na nás uprene pozerali. James sa usmial a spýtal sa „nechceš ísť radšej niekde, kde nás nebudú očumovať?“ Usmiala som sa aj ja „niee, to je v pohode“ nechcela som byť s ním osamote. Mykol plecami, položil si skate na zem a ja som urobila to isté. „Tak ťa dnes naučím základ“ žmurkol na mňa a postavila som sa na skate. Už teraz to nevyzeralo dobre. Ukázal mi ako je najlepšie sa rozbehnúť. Vedela som to, aj ísť na tom skate. Učil ma rovnováhu, ktorá mi na začiatku vôbec nešla. Niekedy ma držal okolo pása a kráčal vedľa mňa. Bolo to úžasné. Zabáčať ma radšej ešte neučil. „Hovorila som ti, že to nebude so mnou ľahké“ smiala som sa po lekcií skateboardingu. Zasmial sa „prečo? Bola si dobrá.“ Prišli sme ku chalanom, ktorý už hneď mali na nás narážky. My sme sa len smiali a ignorovali to. V tom niekto zakričal „šupááááčka!“ Otočila som sa a stála tam Mendy aj s kamoškami. Všetky sa na mne smiali. Nechápala som to. Podišli k nám. „No čo mojenko? Nemáš sa s kým rozprávať? Si myslíš, že keď budeš s takými trubirohmi ako sú naši chalani tak budeš populárna? Si na omyle moja zlatučká. Teba NIKDY NIKTO nebude mať rád, lebo vieš prečo? Lebo si šupáčka čo ani nemá na svoj vlastný skate!“ ukázala na Chuckov skate a zasmiala sa. Ja som to nezvládla, hodila som skate na zem a začala som utekať preč. Počula som iba ako tam niekto kričí „Vypadni Mendy“ a potom sa Mike s Benom za mnou rozbehli. Sadla som si na zem, oprela som sa o stenu a hlavu som si položila do dlaní. Plakala som potichu, ale celá som sa triasla. Mike ma objal a pošepkal „Ash, nevšímaj si ich prosím .. sú to kravy!“ Ben sa k nemu pridal, kľakol si predo mňa, dal mi ruky preč z tváre, utrel mi slzy a povedal „si príliš dokonalá na to aby si kvôli nim plakala.“ Tieto slová ma dostali. Padol mi kameň zo srdca. Utešovali ma tam ešte pár minúť, ale nakoniec sme sa vrátili k ostatným. „V pohode?“ pribehol ku mne James. „Jasné“ usmiala som sa. V tom som si všimla na jeho ruke rovnaký náramok ako máme s chalanmi. Čiže aj on patrí k nám? James si to všimol a usmial sa „aj ty máš, že?“ Prikývla som a dali sme skupinové objatie. Spomenula som si na domáce úlohy. „Sakra, tie úlohy ..“ chytila som sa za čelo. „V pohó .. pomôžeme ti“ usmial sa Chuck. Sadli sme si na lavičky a všetci sme rozmýšľali nad anglinou a matikou. Bolo to zlaté keď sa hádali nad odpoveďou. Bola som tak rada, že ich mám. Potom ma odprevadili domov, kde som si zložila tašku a zamierila som do izby. V tom mi mama zakričala „vieš o tom, že meškáš na brigádu?“ No do kelu ... Rýchle som si teda hodila na seba pracovné oblečenie, do ruksaku som si zobrala normálne oblečenie na prezlečenie a už ma nebolo. Čakala som sa zastávke kým nepríde autobus. Hneď ako prišiel, nastúpila som, zaplatila som si lístok a sadla som si dopredu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár