„Nie. O motorke si mi nehovoril“ zasmiala som sa.
„Bojíš sa ísť na nej?“ uškrnul sa James.
„Nie.“ Zasmiala som sa.
„No tak sa nemáš čoho báť. A keďže sa neponáhľaš, tak ti ukážem niečo, čo si určite ešte tu v meste nevidela.“ Usmial sa a nasadli sme.
Vyrazili sme do ulíc. Držala som ho celý čas okolo pása a nestačila som sa diviť ako to s motorkou vie. Nešlo mi však do hlavy, že skejťák má motorku. Zastavili sme pri vode, kde sme sa chodievali niekedy s rodičmi kúpať.
„Ďalej musíme ísť pešo“ žmurkol na mňa James.
„Počkaj, počkaj ... kam ma to ideš zobrať?“ bola som nedočkavá.
„Uvidíš. Neboj sa, neznásilním ťa“ zavtipkoval.
„No len aby ..“ vrátila som mu to načo sme sa obaja zasmiali. Prešli sme cez most, cez pár skál a nakoniec sme sa ocitli na mieste, kde bolo krásne vidieť mesto. Bol to taký kopec, kde sa rozprestieralo staré železo a pár stromov. James sa usmial a s úsmevom sa spýtal „bola si tu teda už?“
„Nie .. wáu, to je nádherné“ podišla som k zábradliu. James sa ku mne pridal a oprel sa rukami o zábradlie.
„Smiem sa ťa niečo spýtať?“ začal.
„Jasné, čokoľvek“ usmiala som sa a stále som hľadela na to krásne osvetlené mesto.
„M-máš frajera?“ pozrel sa na mňa.
Pozrela som sa mu priamo do očí, kde zablysli iskričky a pocítila som hrejivý pocit pri srdci. Žeby preskočila iskra? „Nie, nemám.“ Odpovedala som.
James sa usmial „ako je to možné?“
„Tak vieš, že ja som iná ako ostatné“ zasmiala som sa.
„To viem .. a preto sa mi páčiš ..“ usmial sa a ďalej sme si už len hľadeli do očí.
Ako sme sa tak na seba pozerali, približoval sa k mojím perám, ale ja som sa odtiahla.
„Prepáč, nie ... nie som pripravená..“ sklopila som zrak.
„V pohode, ja to chápem“ zvdihol mi hlavu prstami a usmial sa mi do očí. Úsmev som mu opätovala a tak sme sa vrátili k motorke. Zaviezol ma domov a celý noc som rozmýšľala len o ňom. Totiž .. ešte som nechodila so žiadnym chalanom, lebo ja som taká celá chalanská. Ale ON je úžasný.
Po dlhom premýšľaní som zaspala. Ráno, hneď ako som sa zobudila, hľadala som si v skrini niečo pekné. Neviem prečo, ale zrazu som sa chcela Jamesovi páčiť. Nič som však také dievčenské v skrini nemala, tak som to vzdala a dala som si ako inak rifle a košeľu. Naraňajkovala som sa a hodila som nás do školy. Pred školou sa už baby rehotali.
„Aké sexi auto máš!“ vykríkla ‚Kráľovná‘ Megan.
„Lepšie ako žiadne“ prešla som okolo nej a brat sa len uškŕňal.
Pri dverách ma čakali chalani. Objali sme sa a Ben sa ma hneď spýtal „to je tvoje auto?“
„Áno ..“ pokrútila som očami, lebo som vedela, že aj on si ide uťahovať.
„Parádne! Ja milujem takéto tipy áut! Wáw!!!“ obzeral si ho a rozplýval sa.
Ja som sa iba usmiala a vošli sme do budovy. Všade to smrdelo plesňou. Naša škola nie je bohviečo.
Rozdelili sme sa do tried a hneď aj zazvonilo. Prišla do triedy učiteľka a my sme si s chalanmi stále len papieriky posielali, kde sme sa dohadovali, či pôjdeme von.
Na prestávke prišla Megan k mojej lavici „videla som ťa v bare ty štetka!“ zakričala to na celú triedu a preto sa chalani hneď otočili.
„Ty ... nechápeš to..“ nahrnuli sa mi slzy do očí.
„Jasné, že áno! Balila si tam Jamesa! Dobre, že ti kozy nevyliezli z toho výstrihu!“ prečesala si vlasy prstami.
Ben nadvihol obočie a ja so rýchle utekala na vécko, ale James ma zastavil. „Ash? Čo sa deje?“ všimol si, že plačem.
„N-nič“ utierala som si slzy.
„No niečo sa stať muselo .. povedz mi to!“ zahľadel mi do očí a v tom nás vyrušil Ben „Ash, si v pohode?“ podišiel k nám.
„Jasné ..“ utrela som si slzy, ale James to len tak nenechal. „Nie, nie je v pohode“ prevrátil oči.
„Ja viem ...“ zosmutnel Ben.
„Chalani, vážne .. som v pohode...“ chcela som aby sa o mňa nestarali, lebo som chcela čo najrýchlejšie zdrhnúť na vécko, kde by som sa dobre vyplakala.
„Nie .. prestaň to zjednodušovať“ chytil ma Ben za ruku.
„Povedz mi, čo sa stalo“ naliehal James.
„Megan ..“ začala som, ale Ben dokončil „vraj vás videla v bare a nadávala jej do štetky.“
„Jááj .. no tak to si s ňou vybavím“ odišiel preč.
„NIE! James prestaň!“ chytila som ho za ruku, ale vytrhol sa mi. Chcela som za ním utekať, ale Ben ma chytil „Ash, nerob si takto zle“ a hneď ma objal.
„Prepáč, že som ti nepovedala o tom bare ...“ začala som sa ospravedlňovať.
„Ash .. to je v pohode... čo tam brigáduješ?“ usmial sa.
„Áno .. nechcela som vám to povedať, lebo .. no .. presne pre toto, čo a stalo..“ sklopila som zrak a to už prišiel James.
„Prepáč Ash, ale musel som“ objal ma.
„Č-čo si jej urobil?“ spýtala som sa.
„Nič vážne .. Ben, môžeš nás nechať?“ obrátil sa na Bena.
„Jasán!“ Ben žmurkol a hneď sa stratil v triede.
„Tak čo si jej spravil?“ snažila som sa to z neho vytiahnuť, ale nedal sa. Nechcel mi aj tak povedať.
„Vážne nič také vážne .. na tom nezáleží .. chcem ti len povedať, aby si si nič nerobila z toho .. viem, že je to ťažké, ale ty to zvládneš .. si krásna, tak ti len závidí, ale už nebude .. neboj sa“ objal ma pevnejšie a v jeho náručí som sa cítila bezpečne.
Zamierili sme naspäť do triedy, kde si Megan zbierala učebnice zo zeme a Ben sedel na svojom mieste. Keď ma Megan zbadala, vražedne sa na mňa pozrela a ja som radšej rýchle išla za Benom.
„Inaaak, čo jej to spravil?“ spýtala som sa ho, aby som nadviazala konverzáciu.
„Ja neviem ...“ usmial sa Ben. „čo to je medzi tebou a Jamesom?“ uškrnul sa.
„Nič .. čo by malo byť?“ hrala som nechápavú.
„Ty vieš veľmi dobre čo myslím“ šťuchol ma a ukázal na voľné miesto vedľa neho, aby som si sadla.
Sadla som si teda vedľa neho a začala som „no nič .. sme len kamaráti.. ale vôbec, prečo by som ti to mala hovoriť, keď ty si niečo zatajil predo mnou!“ narážala som na jeho frajerku.
„Ako čo?“ pozrel sa mi do očí.
„Niečo .. že .. máš frajerku ...“ usmiala som sa.
„Jááj toto ...“ uškrnul sa „nechcel som ti to ešte hovoriť, ale to už je jedno nie?! No .. dnes ti ju môžem predstaviť ak chceš..“ vyrovnal sa.
„Fáájn ..“ usmiala som sa a išla som naspäť na svoje miesto, lebo už zazvonilo.
Po škole sme s Benom išli teda za jeho frajerkou do babského internátu. Zobrala som si so sebou aj Jamesa ako psychickú podporu.
Dorazili sme k internátu a Ben si vytiahol z vačku mobil. Zavolal jej a hneď aj vyšli dve blondské. James do mňa šťuchol, že to je ona.
Ben sa s ňou privítal, pobozkal ju a podišli k nám „láska .. toto je moja najlepšia kamoška Ashley.“
Nastrčila som k nej ruku, ale ona zapišťala „fúúj ruku mi nepodávaj! Je to nehygienické. Ja som Samantha a toto je Madison“ ukázala na blondskú vedľa nej. Tá sa len uškrnula a nahodila kyslý výraz.
Pokrčila som obočie „okéj? Fajn ..“ James sa usmial a objal ma okolo pliec. Ben sa uškrnul a hneď si to vysvetľoval po svojom.
„Ben, prosím ťa .. máš so sebou peniaze? Potrebujem nové topánky. Pozri, láme sa mi podpätok“ nadvihla nohu a Ben jej skúmal podpätok.
„Jasné láska“ usmial sa a dal jej pusu. Ja som zvraštila obočie a panička si to hneď všimla „no čo moja, James ti nič nekupuje? Hahaha, ja za to nemôžem, tak sa tu nenadúvaj a odcupitaj preč, pretože ja tu nepotrebujem pozerať na niekoho kto tu žiarli!“ dala si ruku v bok.
Moje nervy to nevydržali „ja a žiarliť? Och sorry zlatko .. ale ja nie som zlatokopka!“ odkráčala som preč a James rýchle bežal za mnou.
„Wowóu! Zadrž žena!“ schmatol ma za ruku.
„Čo je?“ obrátila som sa celá naštartovaná.
„Ukľudni sa, ja som hovoril, že je to krava. Ale Ben si nedá povedať“ objal ma, ale ja som sa mu z objatia vymanila „prepáč, ale nemám náladu. Asi ... radšej pôjdem sama domov ...“ vykročila som v pred a ignorovala som okolie až kým som neprišla domov.
Volal mi Ben, ale ja som mu nedvíhala. Prezliekla som sa a rýchle som smerovala na brigádu, kde ma čakali opilci.
Po brigáde, som zaspala asi až nejak o 4-tej, pospala som si krásne 2 hodiny a zas som musela ísť do školy.
Pred školou ma čakal Ben „Ash, čo je to s tebou?“ schmatol ma za ruku.
„Nič .. len .. nechcela som ju dráždiť, veď sa na mňa nechcela pozerať ..“zasičala som.
„Ále prestaň! Rozišiel som sa s ňou. Za to čo ti povedala ...“ usmial sa.
Ja som len vypleštila oči. „Čo? D-dobre to počujem? To snáď nemyslíš vážne!“ vypleštila som oči.
„Ale myslím. Ja viem, že si s Jamesom, ale nechcem aby bola moja malá sestrička v ohrození“ objal ma. Myslím, že on ma mal, má a aj vždy bude mať IBA ako jeho kamarátku.
Zamierili sme do triedy, kde ma hneď čakal James, rozbehol sa ku mne a objal ma. „Ash, myslel som si, že si na nás naštvaná alebo dačo.“
„Bola som ...“ usmiala som sa „..ale už nie som“ dodala so ma šťuchla som Bena lakťom. Ten sa len usmial a hneď aj zazvonilo. Rozlúčili sme sa s Jamesom a zamierili sme do triedy, kde sa riešil Benom rozchod. Opisoval nám to pekne do podrobna.
„No .. boli sme v nákupnom centre a ona išla len po mojej kreditke. Keď som jej povedal, že ešte mi nedali vreckové, rozbehla sa k ďalším topánkam a začala tak jačať, že ju nemám rád a že jej chcem zle ... tak som si uvedomil, čo mi hovorili chalani a čo spravila tebe ... pozrel som sa jej do očí a povedal som, že má pravdu, že ju nemám rád ... že ju už nechcem ani vidieť, lebo zlatokopky nie sú môj tip. No a išiel som preč z obchodu...“ opisoval mi to už asi tretíkrát, keďže som nedokázala uveriť vlastným ušiam.
„Počkaj, ale ... ona sa nerozbehla za tebou?“ spýtala som sa nechápavo.
„Nooo, nie ... len tam stála ...“ usmial sa.
„Jáááj ... myslím, že som to už konečne pochopila .. a uverila tomu .. ale ... i keď ... ja neviem, podľa mňa ťa ešte bude chcieť späť. Veď baby ako ona sa len tak nevzdajú!“ prečesala som si vlasy a pripravovala som sa na druhú hodinu.
„Asi máš pravdu, ale koniec koncov, bude to musieť vzdať...lebo ja ju už nechcem“ postavil sa a išiel si požičať od niekoho pero.
„Ja som si vytiahla peračník a začala som sa bifliť nemčinu. Nechápem, ktorý debil nám toto dal učiť sa! Vôbec mi nemčina neide do hlavy. Tá výslovnosť, gramatika ... proste všetko! A ešte keď máme učiteľku, ktorá to vysvetlí na 10% tak som v kely.
„Ozááj ... veď ty si mi niečo ešte nepovedala ..“ sadol si Ben naspäť na svoje miesto vedľa mňa.
„Noo?“ otrhla som zrak od nemčiny.
„Ako je to medzi tebou a Jamesom?“ uškrnul sa.
„Nijako ...“ usmiala som sa a vrátila som sa k nemčine.
„No toto mi nehovor! Určite tam niečo je, lebo vždy sa rozžiari, keď si na blízku!“ doberal si ma.
„Naozaj nič ... sme len kamaráti ...“ neodtrhla som od neminy zrak.
„No tááák ...“ odtiahol mi zošit a pozrel sa mi do očí „veľmi dobre viem, že tam niečo je“ žmurkol.
„Fakt nič!“ rehotala som sa.
„No .. ako myslíš .. ták .. mu môžem povedať, že mám pre neho frajerku ...“ chcel aby som začala žiarliť.
„Kľudne ... je to jeho život ... on si vybere koho on chce“ usmiala som sa a pritiahla som si zošit k sebe. Hneď už aj zazvonilo a tak vletela do triedy raketa nemčinárka.
Všetci sme vyleteli zo stoličiek a začalo sa mučenie.
Po hodine som išla na prestávku von na chodbu, kde sa Megan a jej spol rehotali na niečom. Ignorovala som ich a išla som ku svojej skrinke. Nešla mi odomknúť a tak som skúšala všetky možné kombinácie, ale nejako mi to nešlo. V tom ma niekto zozadu chytil okolo pása „Buuu“ snažil sa ma vyľakať James.
„Nazdár!“ objala som ho. „Ideš ako na zavolanie“ usmiala som sa a naznačila som mu, že neviem otvoriť skrinku.
On len chytil zámok, potiahol ho, kopol do srinky a bolo to.
Zahambene som sa stratila v skrinke. Hneď aj zazvonilo, ale James ma oprel o skrinku a hlboko mi hladel do očí.
„James ... už zvonilo“ usmiala som sa a snažila som sa vyhnúť jeho očarujúcemu pohľadu.
„Ja viem .. ale meškať pár minút nie je zlé“ žmurkol a pritisol sa bližšie ku mne.
Otočila som hlavu „James ... myslím, že som ti povedala, že na vzťah teraz ne ..“ ani som nedokončila a priložil mi prst na ústa „šššš ... nerozprávaj .. tššt!“ a pobozkal ma. Bol to úžasný bozk. Myslela som si, že už lietam.
Po tom nádhernom bozku sa mi podlamovali kolená. Usmial sa na mňa a ja na neho.
„Hneváš sa?“ spýtal sa.
„čože? Jasné, že nie ..“ usmiala som sa.
„tak to je dobre ..“ pritisol sa ku mne a ešte raz ma pobozkal. Vtedy som si uvedomila, že už je dávno po zvonení.
„James, už by sme mali ísť“ pozrela som sa mu do očí, ktoré sa mu nádherne ligotali.
„Dobre, tak poďme“ chytil ma za ruku a kráčali sme k mojej triede. Objal ma a statila som sa za dverami.
„Výborne ... už ste prišli slečna ..“ hneď zareagoval učiteľ.
„Prepáčte, ale bola som niečo vyriešiť ..“ zamierila som k Benovi na miesto.
„Tak si to láskavo riešte po škole!“ postavil sa a začal písať hatlaniny na tabulu.
Ja som sa ani nedokázala súsrediť, lebo som stále myslela na Jamesa. Na jeho dotyky pier, na to ako si ma pritisol, na to ako sa na mňa krásne usmial a na tie nádherné iskričky v očiach.
„ale, ale .. niekto tu je zamilovaný ..“ vyrušil ma Ben.
„Čo? ..No, ja určite nie“ hrala som, že sa nič nestalo.
„No jasné .. tento pohľad poznám ..“ zasmial sa.
„No možno, ale vážne nie som zamilovaná ...“ nechcela som, aby si zo mňa robil srandu.
„Však ja viem svoje“ žmurkol a ďalej si písal niečo do zošita. Začala som si teda aj ja.
Po tej nudnej hodine už deň ubiehal dosť rýchle. Ani som sa nenazdala a už ma pred školou čakali chalani, že či neideme na skate.
„Ja dnes asi nie ..“ prehrabala som si vlasy.
„Tak ani ja teda“ objal ma James okolo pliec.
„Aaaale! Niečo nám ušlo?“ spýtal sa Chuck lišiacky.
„Nie vôbec nič ..“ zasmiala som sa.
„Jasné .. nič ..“ naťahoval ma Ben.
„Ty tššt!“ zasmiala som sa.
„No, pravda je, že ... od dnes chodím s Ashley ...“ usmial sa na mňa James a ja som mu úsmev opätovala.
„Úúúúúúúú! Takže, idete hrdličkovať?“ spýtal sa Chuck.
„Čože? Hrdličkovať?“ začudovala som sa, lebo som to slovo nikdy v živote nepočula.
„No proste .. že budete sami, niekde ... a sa budete bozkávať .. a .. no veď vieš, trošku intímnosti ..“ usmial sa Chuck lišiacky.
„No tak to určite nie!“ zasmial sa James „ty perverzák!“ šťuchol do neho, pozdravili sme sa im a ruka v ruke sme zamierili k môjmu domu.
„Máš dnes prácu?“ spýtal sa ma James počas cesty.
„No .. dnes mám voľno, ale musím sa učiť .. prečo?“ pozrela som sa na neho.
„Noooo.... mal by som taký plánik“ žmurkol.
„Aký?“ usmiala som sa, nechcela som aby povedal, že je to prekvapenie, lebo to by som nevydržala.
„Trošku by sme boli spolu.“ Objal ma okolo pliec a pobozkal na líce.
„Tak dobre teda“ usmiala som sa.
Trasu rýchle zmenil a mierili sme k obchodu. „Čo ideš kupovať?“ zarazila som sa. „Nič také .. neidem do obchodu, ale za“ vydal zo seba tajomne.
Radšej som sa už ďalej nepýtala a ticho som kráčala vedľa neho.
Dorazili sme za obchod, kde nebolo ani živej duše. „Čo prosím ťa, tu chceš robiť?“ spýtala som sa zatiaľ čo som si položila tašku na zem.
James sa iba usmial, priblížil sa ku mne a pobozkal ma. Bozky som mu opätovala. Nakoniec z neho vyšlo „príde sem kamoš, donesie mi niečo a potom môžeme ísť zas niekde inde“ žmurkol.
„A čo ti donesie?“ vyzvedala som.
„To je teraz nepodstatné“ usmial sa a zas ma pobozkal. Tentokrát si ma ale zdvyhol a krútil sa so mnou zatiaľ čo sme sa bozkávali.
Zrazu niekto zapískal...
Obzreli sme sa a tam stál jeden chalan s niečím v ruke. James mi zašepkal „hneď som tu kráska“ a išiel za ním.
Nemala som z toho dobrý pocit, ale čakala som tam. Neviem, ten chalan vyzeral divne. Najhoršie bolo, že som nevidela, čo to má v ruke.
Podali si ruky a hneď sa už aj celý vysmiaty kráčal ku mne. V ruke mal akúsi obálku a kľúče.
„Čo to máš?“ usmiala som sa celá zvedavá.
„To je jedno, je to prekvapenie“ žmurkol a ťahal ma za ruku preč.
Mlčky som kráčala vedľa neho, až sme zastavili pred akousi veľkou bránou.
„Čo chceš ...“ ani som nedokončila a už ma pobozkal „nepýtaj sa, len poď za mnou“ dodal.
Vytiahol kľúče a ocitli sme sa v nádhernej záhrade, kde bola všade zeleň, ruže a krásna romantická atmosféra.
„Wáw! To je nádherné“ kráčala som po cestičke.
„Páči sa ti tu?“ usmial sa James a pritiahol si ma k sebe.
„Jasné, že áno“ usmiala som sa.
Pobozkal ma na líce a ťahal ma k lavičke, kde sme si sadli a on odniekadiaľ vytiahol šampanské s pohármi.
„Čože? To máš odkiaľ? Nikde som to nevidela ..“ začudovala som sa.
„Veverička mi podala, hahaha“ zasmial sa a začala som sa rehotať aj ja.
James začať nalievať a ja som nevedela, či si mám dať alebo nie. Ešte som nepila takto.
Podal mi pohár a štrngli sme si. Pobozkal ma a napil sa. Ja som sa teda napila tiež. Bublinky mi išli poriadne do nosa a myslela som si, že to bude chodiť lepšie. James sa len usmial a v tom mu zazvonil mobil.
„Kto teraz otravuje?“ postavil sa a zdvyhol ho ďaleko odo mňa. Čiže som nepočula o čom telefonuje. Jediné čo som videla bolo, že poriadne rozhadzoval rukami a vyzeralo to, ako keby sa s niekým hádal. Začala som sa báť. Tá obálka mu trčala z vrecka na zadku a nemala som z nej dobrý pocit. Mala som také zmiešané pocity.
Keď sa ku mne vrátil, tváril sa, že je všetko OK, ale ja som cítila, že to tak nie je.
„Stalo sa niečo?“ snažila som sa zistiť, čo je vo veci.
„Nie“ usmial sa a pobozkal ma. „ale ... už musíme ísť“ postavil sa. „prepáč..“ dodal.
„Nieee, neospravedlňuj sa, to je v pohode“ usmiala som sa a postavila som sa aj ja. I keď, nebola som dvakrát nadšená, lebo som nevedela o čo tu ide.
Vyšli sme z tej záhrady, James zamkol a naklonil sa ku mne „prepáč Ash, ale nemôžem ťa odprevadiť po dom. Ide o ten telefonát, musím sa proste ponáhľať“ a vtisol mi bozk na líce.
„Aha .. tak dobre teda“ usmiala som sa a objali sme sa. Potom sme sa každý vybrali svojou cestou.
Videla som, že sa rozbehol a ja som tam len tak stála a pozorovala som ho, že kam sa asi tak ponáhľa.
Na nič som bohužiaľ neprišla a tak som v tichosti, zaborená do myšlienok kráčala domov. Počas cesty som ale na nič neprišla, len som sa o Jamesa dosť strachovala.
Nakoniec som do niekoho narazila. „Och, pre-prepáčte, ja ...“ zapozerala som sa asi do tých najtmavších očí aké som kedy videla.
„Nie, vy mne prepáčte slečna, mal som dávať pozor na cestu“ usmial sa na mňa.
„Nie, aj ja som mala dávať pozor ..“ sklopila som zrak.
„To je v poriadku, odkiaľ ste? Ešte som vás tu nevidel... Mimochodom ja som Jay“ podal mi ruku.
„Ja som Ashley, a som zo západnej časti“ podala som mu ruku aj ja.
„Ahá, tak to preto som vás tu nevidel. Ja som z časti, kde sú gangy. Ale som živý!“ zasmial sa.
„To vidím“ zasmiala som sa aj ja.
„Prepáč Ashley, musím sa ponáhľať, možno niekedy zas narazíme do seba, haha, tak ahoj“ hneď sa so mnou aj rozlúčil.
„Ahoj“ odzdravila som sa mu a pokračovala som v ceste domov.
Hneď ako som prišla domov, tak som sa začala učiť. Zajtra ma čakajú 3 písomky, takže to nesmiem odfláknuť. Lenže, myseľ som mala stále pri tej obálke a Jamesovi. Čo v nej bolo? A prečo sa tak ponáhľal?
Snažila som sa na to nemyslieť, tak som sa radšej zaborila v učebniciach a šprtala sa.
Po 1 hodine učenia sa, mi zazvonil mobil. Hneď som ho aj zdvihla.
„Dobrý deň, Ashley Johnes?“ ozval sa hrubý hlas.
„Á-áno, pri telefóne..“ zľakla som sa.
„Ide o vášho priateľa, mohli by ste prísť na policajnú stanicu prosím?“ spýtal sa ma.
Srdce mi prestalo biť, iba som tam sedela a nahrnuli sa mi slzy do očí „čo sa stalo?“ chcela som hneď vedieť podrobnosti.
„Všetko sa tu dozviete, len prosím príďte, on vás tu potrebuje“ odpovedal mi.
„Dobre, hneď som tam.“ Zložila som a rýchle som schmatla kabát.
Vybehla som z domu a bežala som celou ulicou až k policajnej stanici. Slzy sa mi liali z očí ako vodopády, čiže som nevedela dobre bežať, lebo sa mi zahmlievalo pre očami.
Keď už som uvidela blikajúce policajné svetlá, utrela som si slzy a vošla som na stanicu.
„Dobrý deň, som tu kvôli Jamesovi Parkerovi“ oznámila som strážnikovi.
„Jasné, hneď tam tie dvere vzadu“ ukázal na koniec chodby.
Bez slova som tam kráčala a srdce mi bilo ako o závod.
Otvorila som tie dvere a všetky oči kriminálnikov padli na mňa. James sa na mňa pozrel, ale sedel naďalej. Podišla som k nemu a objala som ho „čo sa stalo?“ spýtala som sa so slzami v očiach.
„Nič kráska, nič. Vážne, som v poriadku“ usmial sa a pobozkal ma na čelo.
„slečna Johnes, už sme vás čakali“ všimol si ma policajt a vstúpili sme do akejsi sály.
„Sadnite si prosím“ rozkázal nám policajt.
My sme si mlčky sadli a on začal „viete slečna, ide o to, že váš priateľ bol údajne videný s najhorším gangom. Oni mali pri sebe drogy a náš zdroj nám povedal, že si ich váš priateľ kupoval...“
Slzy mi stekali po líci „čože?! To určite nie!! James neberie drogy!!!“ kričala som tam.
„Zlatko, never mu prosím ťa, ja som nekupoval žiadne drogy“ chytil ma James za ruku.
„Vy buďte ticho mladý pán!“ napomenul ho policajt. „Možno nie, ale môže to byť díler“ obrátil sa ku mne.
„No to asi ťažko! James nie je žiadny díler!“ začala som plakať.
„Slečna, prosím, ukludnite sa, my vám to hovoríme z našich zdrojov a ..“ snažil sa ma policajt upokojiť, ale James na neho vybehol „Tak vy ju tu vystrašíte k smrti a ona sa má ukludniť?!“
„Pane, nezvyšujte na mňa hlas!“ okríkol ho policajt.
„James, nechaj to tak ..“ nechcela som, aby mal problém.
Policajt sa ma stále snažil presvedčiť, že je to tak ako to sám opisuje, lenže ja som Jamesa poznala viac ako oni! Nemôžu tvrdiť, že droguje!
„Necháme si ho tu na pozorovanie“ dodal na koniec.
Vyšli sme z tej sály a James ma hneď začal objímať. „neboj, ja som zajtra vonku. Ver mi, že ja nedrogujem“ a pobozkal ma.
„Ja ti verím“ pobozkala som ho späť.
„Tu..“ podal mi James obálku. „Daj to mojej babke“ ukazoval na adresu, kde bolo meno nejakého muža a bolo mi hneď jasné, že to mám doručiť tomu mužovi. Babka je len chyták pre policajtov. Je nám jasné, že nás odpočúvajú.
„Dobre“ objala som ho a policajti mu už nasadili putá. Stiekli mi slzy z očí a hneď ako to James zbadal, vymanil sa z rúk policajtov, bežal ku mne a bozkával ma až kým ho policajti neodtiahli.
„Prepáč“ zakričal za mnou a policajti ho hnali preč.
Plakala som, ale nadýchla som sa a pozrela som sa na obálku. Čo tam asi je? Oči mi padli na adresu. No do riti. To je časť gangov. Bolo tam napísané meno, že „Jelito“ .. No, to bude asi nejaké krycie meno alebo prezývka.
Vyšla som zo stanice a zamierila som si to rovno medzi gangy.
Došla som do časti, kde by mali byť gangy. Všade bol cítiť dym z cigariet a baby kráčali po ulici len v spodnom prádle.
Preglgla som, pozrela som si adresu a snažila som sa nájsť dom č. 3, ale nejaká baba ma oslovila „zlatko, kto to kedy videl, aby si bola oblečená?“
„Prepáč ja ... ja nie som odtiaľto“ triasla som sa.
„Koho hľadáš?“ prišla za nami ďalšia.
„Umm .. Je-Jelita .. teda .. aspoň myslím, že sa tak volá ...“ preglgla som naprázdno.
„To vieš zlatko, že sa tak volá. Je to prezývka. Poď za nami“ chytila ma za ruku a viedla ma na záhradu jedného domu.
Všade sa tam rozprávali chalani, mali pištole v nohaviciach a zazerali na mňa. Každý nasával cigaretový dym a vraždil ma pohľadom.
„Tam je“ pošuškala mi tá baba a ukázala na muža, ktorý sedel na obrubníku a šňupal.
Mal tunel v ušiach a dosť zabijácky výraz v trávi.
Snažila som sa ignorovať pohľady ostatných a zamierila som k nemu.
„P-prepáč, .. umm... Jelito?“ oslovila som ho.
„áno, čo chceš cica?“ pozrel sa na mňa.
„No .. mám pre teba obálku od .. no .. od Jamesa..“ podala som mu obálku. On mi ju vzal z rúk a otvoril ju. Bol tam akýsi papierik.
„Dobre, ďakujem cica .. teraz vypadni!“ rozkázal a prišli ku mne akýsi mega muži, čo ma chytili pod pazuchou.
„Ja pôjdem sama!“ zapišťala som.
„Dobre, dobre .. pustite ju ..“ zasmial sa a ja som rýchle odkráčala preč.
Tak som sa ponáhľala, že som zas do niekoho narazila.
„Hohohó! Ani som ťa obísť nevedel, tak si išla rýchle“ usmial sa na mňa a ja som sa zapozerala do najtmavších očí. Veď tieto oči som už videla. Až potom som si uvedomila, že predo mnou stojí Jay.
„Och, prepáč“ usmiala som sa.
„To nič. Čo ty tu?“ bol prekvapený rovnako ako ja.
„Noo .. bola som za niekým .. ale .. inak sem vôbec nechodím. Vlastne, som tu prvýkrát“ nervózne som si kusla do pery.
„Ahá. Nezájdeš na kávu?“ usmial sa.
„Čože? Kávu? .. Si z tejto časti, som si myslela, že ty skôr alkohol“ zasmiala som sa.
„Som z tejto časti, ale sú tu aj slušní ľudia“ žmurkol na mňa.
„Mhmm. No ja sa ponáhľam, tak možno niekedy inokedy. Ahoj“ a hneď som aj letela preč.
Vôbec som z dnešného dňa nemala dobrý pocit. Toto bol asi ten najhorší deň aký som kedy mohla zažiť.
Ale .. zaujímalo by ma, čo bolo na tom papieriku. A .. čo má James s tým odporným gangsterom? Bude mi musieť všetko pekne vysvetliť, keď ho pustia. Ale, keď si to tak uvedomím, môže to byť dosť dlhá doba.
Nahrnuli sa mi slzy do očí zatiaľ čo som kráčala domov. Ulice boli prázdne, autá sa moc nepremávali. Bola som to len ja a večer. Len ja a mesto, kde sú kriminálnici a striehajú na každom každučtičkom rohu. Človek ani nevie, čo má robiť, aby bol v bezpečí.
Keď už som prišla domov, mama ma hneď objala „panebože, kde si bola? Vieš, ako ... FUJ! Ty si fajčila?“ odtisla ma.
„Čože?! NIE!“ bránila som sa a očuchala som si kabát. ‚Úžasne‘ som smrdela po cigaretách.
„Ale ja mám ešte zdravý čuch moja milá!“ začala po mne kričať.
„Ja som vážne nefajčila!“ nahrnuli sa mi slzy do očí.
Hneď k nám pribehol brat a obzeral si ma.
„Tak .. kde si bola, že smrdíš od cigariet?“ mama nadvihla obočie.
„Bola som za kamarátom, ktorý čírou náhodou bol s bandou, kde fajčili.“ Musela som zaklamať, inak by som to neprežila.
„A ty sa s takou bandou stretávaš?“ zakričala.
„NIE! Toto bolo výnimočne! Vlastne som tých ľudí ani nepoznala!“ zakričala som aj ja.
„Ashley, choď do svojej izby a uvedom sa!“ povedala mama kludne a ja som pochodovala do izby.
Na druhý deň som si do školy dala (ani neviem prečo) čierne oblečenie. Mala som proste náladu pod psa.
Hneď ako to moja mama zbadala, mala poznámky „to nemyslíš vážne! Nikto nám nezomrel! Okamžite si to niečím oživ!“
„Lenže ja proste ..“ nemohla som ani dopovedať a už mi išli slzy do očí. Včera som celú noc plakala, lebo som premýšľala nad Jamesom. Dúfam, že ho už dnes pustia, lebo by som to nevydržala. Panebože, ja ho tak strašne mám rada, že by som tam s ním najradšej sedela. Bohvie, či aj on na mňa tak myslel.
Naštartovala som auto, počkala som brata kým sa došuchce k autu a rýchle sme vyrazili do školy.
Brat sa ma prekvapujúco nič nepýtal, iba mlčal ako ryba a počúval pesničky v rádiu.
Hneď ako som zaparkovala, vyšiel z auta a o niekoľko sekúnd aj ja. Vybrala som si zozadu tašku a bez emócií som sa vybrala do triedy.
„Ahoj Ash“ hneď ma objal Ben. „Počul som čo sa stalo ..“ upriamil na mňa zrak.
„Fasa .. to už sa stihlo aj rozniesť?“ spýtala som sa ironicky.
„Nie, nie .. James mi volal, že sa o teba mám zatiaľ postarať ..“ usmial sa.
„A-ako, že .. že zatiaľ? V-veď ... bude tam len .. len jednu noc, nie?! Teda .. uhmm. .. dne-dnes ho pustia, že?!“ išli mi slzy do očí.
Ben si to všimol a dosť spanikáril „nooo, ja .. ja ti neviem .. také sledovanie môže .. no .. trvať aj tý-týždne ...“ poškrabal sa na ruke.
„To nemyslíš vážne!!“ vyhŕkli mi slzy a Ben ma hneď objal.
Chalani už pomaly prichádzali k nám, že čo sa deje, ale Ben ma chytil za ruku a ťahal ma od nich preč.
Zašili sme sa v rohu pri skrinkách, kde ma objal a pošepkal mi „Ash, bude to dobre. Uvidíš, že to všetko dopadne dobre. Len mi prosím ver a hlavne ver Jamesovi. Uvidíš, že sa všetko vysvetlí a on bude vonku. Bude vonku.“
Po týchto slovách sa mi chcelo viac plakať, ale vydržala som to. Preto som radšej išla na rovinu „Ben .. musíš byť ku mne teraz úprimný a povedať mi pravdu ...“
„Á-áno? O čo ide?“ naľakal sa.
„No .. berie James drogy?“ naprázdno som preglgla.
„Nie .. nikdy nebral drogy a ani neberie. To by si na ňom videla, veď červené oči sa len tak neprehliadnú“ usmial sa.
„Ja viem, ale .. mám obavy.“ Chcela som mu povedať o tej obálke, ale neviem či o nej Ben vie.
Neviem čo bolo na papieriku. Jediné, čo som sa dozvedela je, že James nedroguje. Tak ja len dúfam, že to nie je nič nelegálne, to čo robí.
Po škole som nemala chuť ísť domov, ale ani sa mi nechcelo ísť na skate s chalanmi, tak som sa rozhodla, že navštívim Jamesa vo väzení.
Ako som kráčala k policajnej stanici, rozmýšľala som, čo mu asi tak robili alebo čo tam robí o cez deň. Strašne som ho mala chuť objať alebo pobozkať, ale budem môcť akurát tak pohladkať sklo.
Zastavila som sa v supermarkete, kúpila som mu čokoládu a žuvačky. Sebe som kúpila RedBulla a pokračovala som v ceste.
Ako som tam dorazila, oznámila som strážnikovi „prepáčte, chcela by som navštíviť Jamesa Parkera.“
Ten zobral telefón, vytočil nejaké číslo, povedal Jamesove meno, opísal ma a potom ma pustil do sály, kde všetci sedeli a rozprávali sa s väzňami cez telefón.
Sadla som si na stoličku a keď som videla, ako vedú Jamesa aj s putami a ako ho hádžu na stoličku, chcelo sa mi plakať.
„Ahoj láska“ ozvalo sa s telefónu a James sa na mňa krásne usmieval.
„Ahoj, tak čo? Kedy ťa pustia, strašne mi chýbaš“ bola som celá nervózna.
„Aj ty mne strašne. Celý deň som sa tu nudil, len som myslel na teba. Netuším kedy ma pustia, lebo ešte ma nijako netestovali“ stiakla mu slza po líci.
„James, neplač ..“ mala som slzy v očiach.
„Ne-neplačem“ utrel si slzu a usmial sa.
„Ale áno. Neboj sa, to bude dobre. Ja ti verím. Každý ti verí zlatko, len polícia nie..“ pozrela som sa na ruku, v ktorej som zvierala čokoládu a žuvačky. „Ozaj, kúpila som ti niečo ..“ usmiala som sa.
„Jéj si poklad, ale nič si nemusela“ usmial sa aj James.
„Ale ja som chcela“ usmiala som sa a podala som mu cez otvor čokoládu so žuvačkami. On mi držal prsty a nechcel mi ich pustiť.
V tom mi vyhŕkla slza z oka a nemala som si ju ako utrieť, keďže som mala obe ruky zamestnané.
„Zlatko neplač ..“ povedal a v tom k nemu prišli policajti, že už musí ísť. Tak sme sa rozlúčili a ja som samozrejme zas začala plakať.
Ubehlo pár dní a ja som sa cez všetky dni cítila hrozne. Nebolo úniku. Megan mi začala zase robiť zle v škole a Ben to nedokázal zastaviť. Vyhrážal sa jej, lenže ona to mala v paži.
Každý deň mi zhadzovala veci z lavice a na hodinách, keď som išla k tabuli, ma vždy nejako vedela zosmiešniť.
Doma si mama o mne myslela, že som zošalela, lebo som sa neusmievala tak ako predtým. Vždy sa ma s bratom pýtali, čo mi je, ale ja som im na to neodpovedala.
Každý boží deň som sedela vo väzení, v návštevnej zóne, za sklom a rozprávala som s Jamesom. Robili mu testy krvi, ale na nič neprišli. Vysvitlo, že nedroguje. Ale oni ho pustiť aj tak nechcú. Vraj, že ešte neurobili všetko.
Všetko to bolo ťažké, cítila som sa úplne na dne a nič ma nedokázalo rozveseliť.
Lenže .. v jeden deň sa stalo niečo, čo ma rozveselilo úplne.
Stála som na moste, obzerala som si vodu, ako tečie a ako panuje tým skalám. Rozmýšľala som, čo by som mala urobiť, aby Jamesa pustili. Až tak strašne som chcela, aby som ho mohla objať a pobozkať ho.
V tom, sa ku mne slnko konečne obrátilo a niekto ma zozadu objal.
Keď som sa otočila, stál tam usmiaty James s kyticou v ruke. Ihneď som mu vletela do náručia a pobozkala som ho.
„Och bože! Ja snívam?“ spýtala som sa celá natešená.
„Nie. Už ma pustili. Tvoja mama mi povedala, že si sa išla prechádzať, tak som ťa hľadal ..“ usmial sa „a uvidel som nádherné dievča na moste. Hneď som si povedal, že to môžeš byť jedine ty“ dodal a pobozkal ma.
„Počkaj, čiže .. teba už určite nezoberú do basy? Už ťa otestovali?“ uisťovala som sa.
„Áno, teraz som celý tvoj“ podal mi kyticu a pritisol si ma k sebe.
Ja som sa usmiala a pobozkala som ho. Konečne sa naše pery stretli a konečne sme boli spolu.
Bola som najšťastnejší človek na svete, lebo som ho mala pri sebe.
„Tak .. teraz mi môžeš porozprávať čo sa tu dialo, kým som bol vo väzení..“ vyzvedal James, kým sme sedeli v kaviarni.
„Nič také ..“ nechcela som mu hovoriť o Megan, lebo nechcem vyzerať ako trapáčka, čo si svoje problémy nevie riešiť sama.
„To je divné“ zasmial sa James.
Ja som sa iba usmiala a pobozkala som ho.
„Hahaha, chýbal som ti čo?“ zasmial sa a pobozkal ma na líce.
„Ani si nevieš predstaviť ako ..“ usmiala som sa a aj on.
Rozprávali sme sa o všeličom, až na mňa prišla tá chvíľka a začala som „James .. chcem aby si mi niečo vysvetlil ...“
Zvraštil obočie, odpil si z kávy a zneistel „čo by si rada vedela láska?“
„Čo sa to okolo teba deje. Čo to bolo za prášok, čo máš spoločným s tým sprostým Jelitom a prečo si sa minule tak ponáhľal, že ťa chytila polícia?“ vysypala som zo seba všetko, čo ma trápilo.
„No .. ponáhľal som sa kvôli tomu „prášku“, čo .. umm ..“ naklonil sa ku mne a pošuškal mi „boli to drogy, ale nie pre mňa. Pre môjho brata. Je fakt v bezbrannom stave a ... už som mu tisíckrát hovoril, že nech ich prestane brať, ale .. nedá si povedať“ sklonil hlavu.
„Čiže .. ty neberieš drogy .. ale tvoj brat .. kvôli ktorému sa dostávaš do nebezpečenstva...“ snažila som sa tomu pochopiť.
„Vieš čo .. neriešme to tu ..“ chytil ma za ruku, dal peniaze na stôl a vyšli sme z kaviarne.
„Kam ideme?“ zdvihla som obočie.
„To je jedno ..“ držal ma za ruku a viedol ma ulicou.
Viedol ma ulicami a nič nehovoril. Proste ma mlčky ťahal za ruku a ja som išla za ním poslušne ako psík. Nedokázala som sa zbaviť strachu, ale verila som Jamesovi.
Nakoniec sme prišli k jednému domu. Bol to naozaj nádherný dom. Taký typický americký.
Mlčky James otvoril dvere, potiahol ma dovnútra a povedal „asi bude lepšie, ak si sadneme, nie?“
„Mhmm ..“ prikývla som.
„No .. rád by som to riešil tu, doma, lebo .. nechcem aby nás nikto počul“ usmial sa.
„No, však ja som to pochopila ..“ zneistela som. Prvýkrát som bola u neho doma, čiže som mala zmiešané pocity.
„Čiže .. láska .. myslím, že je na čase, povedať ti všetko ..“ nadýchol sa.
Ja som tam len mlčky sedela a pozorovala som ho. On začal „stalo sa to, keď som mal asi 10. Rodičia sa rozviedli, lebo sme mali otca bitkára. Stále bil mamu. Ja som bol v rodine ten najstarší muž, teda aspoň som sa tak cítil. Keď som mal 15, začal som sa starať už aj o mamu. Lenže ... zistil som, že môj brat droguje. Ak .. ak ti mám povedať pravdu ..“ vošli mu slzy do očí „aj .. aj ja som drogoval, ale bol som na odvykačke. Som 3 roky čistý... odvtedy musím bratovi stále dodávať drogy, aby mu to mama nenašla. Lebo .. mne od tej odvykačky verí, ale jemu nie .. lebo jemu ani nezistila, že nejaké drogy bral a že ich aj berie .. No a Jelito je díler ..“
Sedela som tam ako priklincovaná a netušila som, čo na to povedať .. „Viem, že máš svojho brata rád, ale .. myslím, že sa dostávaš až moc do nebezpečenstva s ním, vieš .. predsa len .. nelákajú ťa tie drogy, keď ich máš proste v ruke?“ snažila som sa zistiť všetko, lebo som sa o neho príšerne bála.
„Tak .. niekedy áno, ale ja sa dokážem ovládať. Vieš ako si to kompenzujem?“ prisadol si bližšie ku mne.
„A-ako?“ bola som vystrašená, ale nemala som byť prečo, lebo on sa ku mne iba naklonil a pošepkal „takto“ a potom ma pobozkal.
Bozkávali sme sa takto dosť dlho, ale ja som stále nemala v sebe poriadok. Cítila som, že sa niečo zlé stane. Neviem, nebolo mi dvakrát príjemne.
„Zlatko, naozaj sa o mňa neboj“ usmial sa James a pobozkal ma na čelo.
Dlho sme sa rozprávali, bozkávali, maznali a smiali, ale večer som už musela ísť domov a tak ma James odprevadil.
Doma ma čakala mama. Tento raz nič nepovedala, len sedela v kuchyni a čítala noviny. Tak som teda išla spať.
Ráno som mala menší problém. Keď som sa zobudila, bolo mi strašne divne. Zišla som dole po schodoch a tam sa hádal brat s mamou.
„Nepôjdeš pešo do školy s tým tvojím divným kamarátom!“ kričala mama po bratovi.
„Ja pôjdem s kým chcem a ako chcem! Aspoň môže ségra zviesť toho jej kasanovu!“ rozkričal sa aj brat a zabuchol za sebou dvere.
„Mama .. čo sa to deje?“ vošla som do kuchyne strapatá a rozospatá.
„Nič, dcérka .. nič ..“ utrela si slzy.
„Ale nie .. povedz ..“ nemala som rada, keď som nevedela ako mám pomôcť.
„To je jedno, zlatko. Najedz sa, ja idem skôr do práce a vrátim sa neskoro. Prosím dohliadni na svojho brata.“ Dala mi pusu na čelo „tak ahoj“ a už sa stratil vo dverách.
Nikdy som ešte takto sama nebola. Najedla som sa a zavolala som Jamesovi.
„Áno?“ ozval sa Jamesov rozospatý hlas.
„ále, niekto nám tu ešte spí ..“ robila som si z neho srandu.
„No tak áno. Nie každý je tak aktívny ako ty kráska“ zasmial sa.
„No, tak keď chceš byť v rovnakom tempe ako ja, priprav sa, lebo prídem pre teba autom“ usmiala som sa.
„Fúha, to pôjdem takto luxusne do školy?“ robil si srandu už aj on.
„No to teda. Haha, no tak ja sa najem a idem pre teba. Prezvoním ťa“ oznámila som mu.
„Ty aj jesť stíhaš? Kočka, o koľkej mi to vstávaš?“ zasmial sa.
„To by si chcel vedieť čooo?“ zasmiala som sa.
„Mhmm. No dobre, ďakujem za krásny budíček. Idem sa pripraviť aby som to stihol. Pá láska“
„Pá“ zložila som a išla som sa rýchle obliecť. Dokonca som sa rozhodla, že si dám aj make-up.
„No som pred tvojím domom“ volala som s Jamesom, keď už som stála pred jeho domom.
„Jasné, hneď som vonku“ povedal a zložil.
Nebola som zvyknutá na také rýchle zloženie, ale tak to je jedno. Hlavne, že ho veziem do školy.
Vyšiel z domu, usmial sa a už bežal do auta.
„Ahoj láska“ pobozkal ma „tak, môžeme vyraziť“ dodal a usmial sa.
„Okéj“ usmiala som sa aj ja a vyrazili sme do školy.
„Mmmm ... čo nové?“ chcela som vedieť, že či ho polícia nesleduje alebo niečo také.
„Ále .. nič také. Mám len problém s peniazmi, lebo došlo mi vreckové a nemám ako zaplatiť .. no .. veď vieš čo .. bratovi .. no a vlastne to bolo aj na tom papieriku, čo si brala ..“ zneistel.
„Požičiam ti?“ nadvihla som obočie.
„Čože? NIE! Od teba si peniaze URČITE nebudem pýtať“ usmial sa a pobozkal ma na líce.
„No, ale ja ti ich môžem dať ..“ usmiala som sa.
„Ale ja ich od teba nezoberiem“ usmial sa späť.
„A .. nebudeš mať problém, že to nie je zaplatené včas?“ začala som sa báť.
„Možno, ale na tom nezáleží ..“ mykol plecami.
„Ale záleží! Ja nechcem aby sa ti niečo stalo James! Ja by som to neprežila!“ vtisli sa mi slzy do očí.
„Láska ..“ položil si ruku na moje stehno „všetko bude OK, neboj sa o mňa. Som tu pre teba a preto nemôžem dopustiť aby sa mi niečo stalo. Kvôli tebe si na seba dávam pozor. Kebyže tu nie si, už by som bol mŕtvy“ usmial sa.
„Ale keď do teba strelia guľku neviem ako sa zachrániš ..“ myslela som na najhoršie.
„Tak o toto sa neboj! Nezabijú ma. Uvidíš“ žmurkol a ďalej sme túto tému radšej už neriešili. Aj keď ma to dosť vystrašilo.
Zabočila som za roh, kde sme mali školu a zaparkovala na parkovisku. James vystúpil z auta a otvoril mi dvere.
„Jéj ďakujem“ pobozkala som ho.
„Nemáš za čo kráska“ usmial sa a ruka v ruke sme kráčali do školy.
Všetci sa na nás pozerali, aj chalani a vtedy si ma James pritisol viac k sebe a pošepkal „tí chalani musia vedieť, že si moja“ usmial sa.
Ja som sa iba zasmiala a zneistela som. Bolo jasné, že sa na nás pozerali kvôli tomu, že bol James vo väzení.
Vošli sme dnu a tam už k nám utekali chalani.
„Jaaameees! Kámo!“ objal ho Ben.
„Nooo a máme ho tu!“ zakričal Chuck. Nick, Josh a Chris sa len pridal a dali skupinové objatie.
Ja som sa na nich iba pozerala, keď v tom do mňa drgla Megan.
„Och prepáč, ja si nuly nevšímam“ dodala a jej dve grácie sa zasmiali.
James si to všimol a už sa vybral za Megan, ale Ben ho zastavil so slovami „nechaj ju. Ona si to dokáže vybaviť. Ver jej.“
Preglgla som „Megan, nechápem čo proti mne máš, ale ja za tvoje komplexy nemôžem! Buď sa s tým vyrovnáš, alebo si to vyriešime ručne!“
„No tak z našej maličkej líšky sa vykľula bojovnica!“ zasmiala sa Megan.
„Nie, nie som ani líška, ani bojovníčka. Som Ashley! Vyrastala som bez otca! Kamarátim sa s chalanmi, ktorí ma niečo naučili. Čiže, ak si nechceš zničiť účes, už nikdy na mňa ani nepozri! Je ti to jasné?“ hrala som sa na drsňáčku, aj keď ňou nie som.
„Moja, čo mi už len TY môžeš urobiť?“ šťuchla do mňa.
„Nechaj sa prekvapiť“ usmiala som sa a kráčala som do triedy.
Po pár minútach už prišiel aj Ben s chalanmi. „Žena .. máme pred tebou rešpekt“ zasmiali sa.
„Ale prosím ťa ... však ja by som ani muche neublížila“ začala som sa smiať.
Chalani sa ku mne pridali a už aj zazvonilo na hodinu.
Deň ubehol všemi rýchlo. Až som si myslela, že to nie je možné. Celý deň sa na mňa Megan ani len nepozrela a my sme sa s chalanmi na tom iba rehotali. Po škole som chcela zobrať Jamesa domov, ale ten sa zas niekam ponáhľal.
„Kam ideš? Za Jelitom?“ utekala som za ním.
„Nie .. nehcaj tak ..“ bol celý nasratý, tak som radšej ostala stáť na mieste a pozorovala som ho ako kráčal nasrato do mesta.
„Čo je s ním?“ prišiel ku mne Ben, ktorý sa taktiež pozeral na nasratého Jamesa.
„Ja neviem ..“ sklopila som zrak.
„Takže ... vraj ti už povedal celú pravdu ..“ načal tému Ben.
„Čože? Ty si tú pravdu vedel už skorej?!“ vyskočila som (slovne) na neho.
„Áno, ale pochop ma ...“ bránil sa.
„Nie .. fajn .. ja .. ja to chápem“ upkojila som sa a medzitým sa už James stratil za rohom.
„Odveziem ťa domov?“ ponúkol sa Ben.
„Nie, som autom. Och, vidíš... keď už hovoríš ...“ spomenula som si, čo mi mama povedala ráno. Mám dávať pozor na brata.
„musím už ísť“ obajala som Bena a išla som k autu.
Naštartovala som a frčala som domov.
Pred domom stála čierna dodávka. No sakra! Brácho, dúfam, že v ničom nefrčíš, pomyslela som
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár