Keď sa ku mne vrátil, tváril sa, že je všetko OK, ale ja som cítila, že to tak nie je.
„Stalo sa niečo?“ snažila som sa zistiť, čo je vo veci.
„Nie“ usmial sa a pobozkal ma. „ale ... už musíme ísť“ postavil sa. „prepáč..“ dodal.
„Nieee, neospravedlňuj sa, to je v pohode“ usmiala som sa a postavila som sa aj ja. I keď, nebola som dvakrát nadšená, lebo som nevedela o čo tu ide.
Vyšli sme z tej záhrady, James zamkol a naklonil sa ku mne „prepáč Ash, ale nemôžem ťa odprevadiť po dom. Ide o ten telefonát, musím sa proste ponáhľať“ a vtisol mi bozk na líce.
„Aha .. tak dobre teda“ usmiala som sa a objali sme sa. Potom sme sa každý vybrali svojou cestou.
Videla som, že sa rozbehol a ja som tam len tak stála a pozorovala som ho, že kam sa asi tak ponáhľa.
Na nič som bohužiaľ neprišla a tak som v tichosti, zaborená do myšlienok kráčala domov. Počas cesty som ale na nič neprišla, len som sa o Jamesa dosť strachovala.
Nakoniec som do niekoho narazila. „Och, pre-prepáčte, ja ...“ zapozerala som sa asi do tých najtmavších očí aké som kedy videla.
„Nie, vy mne prepáčte slečna, mal som dávať pozor na cestu“ usmial sa na mňa.
„Nie, aj ja som mala dávať pozor ..“ sklopila som zrak.
„To je v poriadku, odkiaľ ste? Ešte som vás tu nevidel... Mimochodom ja som Jay“ podal mi ruku.
„Ja som Ashley, a som zo západnej časti“ podala som mu ruku aj ja.
„Ahá, tak to preto som vás tu nevidel. Ja som z časti, kde sú gangy. Ale som živý!“ zasmial sa.
„To vidím“ zasmiala som sa aj ja.
„Prepáč Ashley, musím sa ponáhľať, možno niekedy zas narazíme do seba, haha, tak ahoj“ hneď sa so mnou aj rozlúčil.
„Ahoj“ odzdravila som sa mu a pokračovala som v ceste domov.
Hneď ako som prišla domov, tak som sa začala učiť. Zajtra ma čakajú 3 písomky, takže to nesmiem odfláknuť. Lenže, myseľ som mala stále pri tej obálke a Jamesovi. Čo v nej bolo? A prečo sa tak ponáhľal?
Snažila som sa na to nemyslieť, tak som sa radšej zaborila v učebniciach a šprtala sa.
Po 1 hodine učenia sa, mi zazvonil mobil. Hneď som ho aj zdvihla.
„Dobrý deň, Ashley Johnes?“ ozval sa hrubý hlas.
„Á-áno, pri telefóne..“ zľakla som sa.
„Ide o vášho priateľa, mohli by ste prísť na policajnú stanicu prosím?“ spýtal sa ma.
Srdce mi prestalo biť, iba som tam sedela a nahrnuli sa mi slzy do očí „čo sa stalo?“ chcela som hneď vedieť podrobnosti.
„Všetko sa tu dozviete, len prosím príďte, on vás tu potrebuje“ odpovedal mi.
„Dobre, hneď som tam.“ Zložila som a rýchle som schmatla kabát.
Vybehla som z domu a bežala som celou ulicou až k policajnej stanici. Slzy sa mi liali z očí ako vodopády, čiže som nevedela dobre bežať, lebo sa mi zahmlievalo pre očami.
Keď už som uvidela blikajúce policajné svetlá, utrela som si slzy a vošla som na stanicu.
„Dobrý deň, som tu kvôli Jamesovi Parkerovi“ oznámila som strážnikovi.
„Jasné, hneď tam tie dvere vzadu“ ukázal na koniec chodby.
Bez slova som tam kráčala a srdce mi bilo ako o závod.
Otvorila som tie dvere a všetky oči kriminálnikov padli na mňa. James sa na mňa pozrel, ale sedel naďalej. Podišla som k nemu a objala som ho „čo sa stalo?“ spýtala som sa so slzami v očiach.
„Nič kráska, nič. Vážne, som v poriadku“ usmial sa a pobozkal ma na čelo.
„slečna Johnes, už sme vás čakali“ všimol si ma policajt a vstúpili sme do akejsi sály.
„Sadnite si prosím“ rozkázal nám policajt.
My sme si mlčky sadli a on začal „viete slečna, ide o to, že váš priateľ bol údajne videný s najhorším gangom. Oni mali pri sebe drogy a náš zdroj nám povedal, že si ich váš priateľ kupoval...“
Slzy mi stekali po líci „čože?! To určite nie!! James neberie drogy!!!“ kričala som tam.
„Zlatko, never mu prosím ťa, ja som nekupoval žiadne drogy“ chytil ma James za ruku.
„Vy buďte ticho mladý pán!“ napomenul ho policajt. „Možno nie, ale môže to byť díler“ obrátil sa ku mne.
„No to asi ťažko! James nie je žiadny díler!“ začala som plakať.
„Slečna, prosím, ukludnite sa, my vám to hovoríme z našich zdrojov a ..“ snažil sa ma policajt upokojiť, ale James na neho vybehol „Tak vy ju tu vystrašíte k smrti a ona sa má ukludniť?!“
„Pane, nezvyšujte na mňa hlas!“ okríkol ho policajt.
„James, nechaj to tak ..“ nechcela som, aby mal problém.
Policajt sa ma stále snažil presvedčiť, že je to tak ako to sám opisuje, lenže ja som Jamesa poznala viac ako oni! Nemôžu tvrdiť, že droguje!
„Necháme si ho tu na pozorovanie“ dodal na koniec.
Vyšli sme z tej sály a James ma hneď začal objímať. „neboj, ja som zajtra vonku. Ver mi, že ja nedrogujem“ a pobozkal ma.
„Ja ti verím“ pobozkala som ho späť.
„Tu..“ podal mi James obálku. „Daj to mojej babke“ ukazoval na adresu, kde bolo meno nejakého muža a bolo mi hneď jasné, že to mám doručiť tomu mužovi. Babka je len chyták pre policajtov. Je nám jasné, že nás odpočúvajú.
„Dobre“ objala som ho a policajti mu už nasadili putá. Stiekli mi slzy z očí a hneď ako to James zbadal, vymanil sa z rúk policajtov, bežal ku mne a bozkával ma až kým ho policajti neodtiahli.
„Prepáč“ zakričal za mnou a policajti ho hnali preč.
Plakala som, ale nadýchla som sa a pozrela som sa na obálku. Čo tam asi je? Oči mi padli na adresu. No do riti. To je časť gangov. Bolo tam napísané meno, že „Jelito“ .. No, to bude asi nejaké krycie meno alebo prezývka.
Vyšla som zo stanice a zamierila som si to rovno medzi gangy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár