Každý deň mi zhadzovala veci z lavice a na hodinách, keď som išla k tabuli, ma vždy nejako vedela zosmiešniť.
Doma si mama o mne myslela, že som zošalela, lebo som sa neusmievala tak ako predtým. Vždy sa ma s bratom pýtali, čo mi je, ale ja som im na to neodpovedala.
Každý boží deň som sedela vo väzení, v návštevnej zóne, za sklom a rozprávala som s Jamesom. Robili mu testy krvi, ale na nič neprišli. Vysvitlo, že nedroguje. Ale oni ho pustiť aj tak nechcú. Vraj, že ešte neurobili všetko.
Všetko to bolo ťažké, cítila som sa úplne na dne a nič ma nedokázalo rozveseliť.
Lenže .. v jeden deň sa stalo niečo, čo ma rozveselilo úplne.
Stála som na moste, obzerala som si vodu, ako tečie a ako panuje tým skalám. Rozmýšľala som, čo by som mala urobiť, aby Jamesa pustili. Až tak strašne som chcela, aby som ho mohla objať a pobozkať ho.
V tom, sa ku mne slnko konečne obrátilo a niekto ma zozadu objal.
Keď som sa otočila, stál tam usmiaty James s kyticou v ruke. Ihneď som mu vletela do náručia a pobozkala som ho.
„Och bože! Ja snívam?“ spýtala som sa celá natešená.
„Nie. Už ma pustili. Tvoja mama mi povedala, že si sa išla prechádzať, tak som ťa hľadal ..“ usmial sa „a uvidel som nádherné dievča na moste. Hneď som si povedal, že to môžeš byť jedine ty“ dodal a pobozkal ma.
„Počkaj, čiže .. teba už určite nezoberú do basy? Už ťa otestovali?“ uisťovala som sa.
„Áno, teraz som celý tvoj“ podal mi kyticu a pritisol si ma k sebe.
Ja som sa usmiala a pobozkala som ho. Konečne sa naše pery stretli a konečne sme boli spolu.
Bola som najšťastnejší človek na svete, lebo som ho mala pri sebe.
„Tak .. teraz mi môžeš porozprávať čo sa tu dialo, kým som bol vo väzení..“ vyzvedal James, kým sme sedeli v kaviarni.
„Nič také ..“ nechcela som mu hovoriť o Megan, lebo nechcem vyzerať ako trapáčka, čo si svoje problémy nevie riešiť sama.
„To je divné“ zasmial sa James.
Ja som sa iba usmiala a pobozkala som ho.
„Hahaha, chýbal som ti čo?“ zasmial sa a pobozkal ma na líce.
„Ani si nevieš predstaviť ako ..“ usmiala som sa a aj on.
Rozprávali sme sa o všeličom, až na mňa prišla tá chvíľka a začala som „James .. chcem aby si mi niečo vysvetlil ...“
Zvraštil obočie, odpil si z kávy a zneistel „čo by si rada vedela láska?“
„Čo sa to okolo teba deje. Čo to bolo za prášok, čo máš spoločným s tým sprostým Jelitom a prečo si sa minule tak ponáhľal, že ťa chytila polícia?“ vysypala som zo seba všetko, čo ma trápilo.
„No .. ponáhľal som sa kvôli tomu „prášku“, čo .. umm ..“ naklonil sa ku mne a pošuškal mi „boli to drogy, ale nie pre mňa. Pre môjho brata. Je fakt v bezbrannom stave a ... už som mu tisíckrát hovoril, že nech ich prestane brať, ale .. nedá si povedať“ sklonil hlavu.
„Čiže .. ty neberieš drogy .. ale tvoj brat .. kvôli ktorému sa dostávaš do nebezpečenstva...“ snažila som sa tomu pochopiť.
„Vieš čo .. neriešme to tu ..“ chytil ma za ruku, dal peniaze na stôl a vyšli sme z kaviarne.
„Kam ideme?“ zdvihla som obočie.
„To je jedno ..“ držal ma za ruku a viedol ma ulicou.
Viedol ma ulicami a nič nehovoril. Proste ma mlčky ťahal za ruku a ja som išla za ním poslušne ako psík. Nedokázala som sa zbaviť strachu, ale verila som Jamesovi.
Nakoniec sme prišli k jednému domu. Bol to naozaj nádherný dom. Taký typický americký.
Mlčky James otvoril dvere, potiahol ma dovnútra a povedal „asi bude lepšie, ak si sadneme, nie?“
„Mhmm ..“ prikývla som.
„No .. rád by som to riešil tu, doma, lebo .. nechcem aby nás nikto počul“ usmial sa.
„No, však ja som to pochopila ..“ zneistela som. Prvýkrát som bola u neho doma, čiže som mala zmiešané pocity.
„Čiže .. láska .. myslím, že je na čase, povedať ti všetko ..“ nadýchol sa.
Ja som tam len mlčky sedela a pozorovala som ho. On začal „stalo sa to, keď som mal asi 10. Rodičia sa rozviedli, lebo sme mali otca bitkára. Stále bil mamu. Ja som bol v rodine ten najstarší muž, teda aspoň som sa tak cítil. Keď som mal 15, začal som sa starať už aj o mamu. Lenže ... zistil som, že môj brat droguje. Ak .. ak ti mám povedať pravdu ..“ vošli mu slzy do očí „aj .. aj ja som drogoval, ale bol som na odvykačke. Som 3 roky čistý... odvtedy musím bratovi stále dodávať drogy, aby mu to mama nenašla. Lebo .. mne od tej odvykačky verí, ale jemu nie .. lebo jemu ani nezistila, že nejaké drogy bral a že ich aj berie .. No a Jelito je díler ..“
Sedela som tam ako priklincovaná a netušila som, čo na to povedať .. „Viem, že máš svojho brata rád, ale .. myslím, že sa dostávaš až moc do nebezpečenstva s ním, vieš .. predsa len .. nelákajú ťa tie drogy, keď ich máš proste v ruke?“ snažila som sa zistiť všetko, lebo som sa o neho príšerne bála.
„Tak .. niekedy áno, ale ja sa dokážem ovládať. Vieš ako si to kompenzujem?“ prisadol si bližšie ku mne.
„A-ako?“ bola som vystrašená, ale nemala som byť prečo, lebo on sa ku mne iba naklonil a pošepkal „takto“ a potom ma pobozkal.
Bozkávali sme sa takto dosť dlho, ale ja som stále nemala v sebe poriadok. Cítila som, že sa niečo zlé stane. Neviem, nebolo mi dvakrát príjemne.
„Zlatko, naozaj sa o mňa neboj“ usmial sa James a pobozkal ma na čelo.
Dlho sme sa rozprávali, bozkávali, maznali a smiali, ale večer som už musela ísť domov a tak ma James odprevadil.
Doma ma čakala mama. Tento raz nič nepovedala, len sedela v kuchyni a čítala noviny. Tak som teda išla spať.
Ráno som mala menší problém. Keď som sa zobudila, bolo mi strašne divne. Zišla som dole po schodoch a tam sa hádal brat s mamou.
„Nepôjdeš pešo do školy s tým tvojím divným kamarátom!“ kričala mama po bratovi.
„Ja pôjdem s kým chcem a ako chcem! Aspoň môže ségra zviesť toho jej kasanovu!“ rozkričal sa aj brat a zabuchol za sebou dvere.
„Mama .. čo sa to deje?“ vošla som do kuchyne strapatá a rozospatá.
„Nič, dcérka .. nič ..“ utrela si slzy.
„Ale nie .. povedz ..“ nemala som rada, keď som nevedela ako mám pomôcť.
„To je jedno, zlatko. Najedz sa, ja idem skôr do práce a vrátim sa neskoro. Prosím dohliadni na svojho brata.“ Dala mi pusu na čelo „tak ahoj“ a už sa stratil vo dverách.
Nikdy som ešte takto sama nebola. Najedla som sa a zavolala som Jamesovi.
„Áno?“ ozval sa Jamesov rozospatý hlas.
„ále, niekto nám tu ešte spí ..“ robila som si z neho srandu.
„No tak áno. Nie každý je tak aktívny ako ty kráska“ zasmial sa.
„No, tak keď chceš byť v rovnakom tempe ako ja, priprav sa, lebo prídem pre teba autom“ usmiala som sa.
„Fúha, to pôjdem takto luxusne do školy?“ robil si srandu už aj on.
„No to teda. Haha, no tak ja sa najem a idem pre teba. Prezvoním ťa“ oznámila som mu.
„Ty aj jesť stíhaš? Kočka, o koľkej mi to vstávaš?“ zasmial sa.
„To by si chcel vedieť čooo?“ zasmiala som sa.
„Mhmm. No dobre, ďakujem za krásny budíček. Idem sa pripraviť aby som to stihol. Pá láska“
„Pá“ zložila som a išla som sa rýchle obliecť. Dokonca som sa rozhodla, že si dám aj make-up.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár