Z nadávok, urážok,vtipov, flirtu, smiechu, bez osobnej prítomnsti. Vytvorila sa láska. Ako je možné že človek sa zaľúbi len tak zo slov? Niekto by čakal, čo to môže byť za lásku? Nemá zmysel ľúbiť niekoho kto je tak ďaleko.S kým sa ešte nestretol. Možno to bolo len moje slabé srdce očarené tými krásnymi slovami ktoré čítalo, počúvalo. Vedela som že som bláznivo zaľúbená do človeka, ktorého som ešte nikdy nevidela. Myslela som si, čo bude keď sa stretneme? Je to naozaj láska?

Prišiel deň nášho prvého stretnutia. Strach. Otázky typu : čo keď...? Posledné minúty do nášho stretnutia ubiehali tak bolestivo pomaly. Zahlásili príchod vlaku. Zachvátila ma panika. Mozog kričal: "odíd!" ale srdce ma držalo na tom istom mieste. Ani som sa nepohla. Stala som tam. Triasla som sa zo strachu?zo zimy?
Prichádzal ku mne. Pozerala som naňho ako sa ku mne približuje. Srdce mi búchalo ako ešte nikdy. "Ahoj". Objal ma. Trvalo to možno len kratučkú sekundu. Dostala som odpoveď.Ano, je to skutočná laska. Bola som si istá.
Išli sme vedľa seba mlčky. Park. Zima. Sadli sme si na lavičky. Pozerala som pred seba. Bála som sa naňho pozrieť, aby nezmizol ako v mojich snoch. Nabrala som odvahu, otočila hlavu k nemu, pozeral sa na mňa tými krásnymi zelenými očami a úsmevom na tvári. Neuveriteľný pocit byť k nemu tak blízko. Konečne.

Hojdačky. Kto sa pojde hojdať? Ja určite nie. Trval na tom. Bránila som sa(hanbila som sa). Pri každom jeho nevinnom dotyku som sa rozochvela. Objala som ho. Bola som tak blízko. Cítila jeho vôňu. Pozreli sme sa na seba. Bozk. Taký malý, nevinný. Prekvapene sme na seba pozreli. Pobozkali sme sa znova. Takto sme tam stáli.

Pozrel na mňa. Vyslovil tie najkrajšie slová." Ľúbim ťa." Zarývali sa mi do srdca, do celého tela.So strachom v očiach a v hlase, som mu tie slová zopakovala.
Minúty zrazu ubiehli tak rýchlo, bolo na čase aby odišiel domov. Mal pred sebou dlhú cestu. Na stanici som stála oproti nemu a držala sa ho akoby moje telo, srdce, myseľ ho nechceli pustiť. Pozrela som na hodinky. Pár minút do príchodu vlaku. Szly sa mi tlačili do očí, dostala som strach. "Čo keď odíde a ja ho už neuvidím, práve keď som zistila že ho skutočne milujem?"
Príchod vlaku. Objal ma. Pobozkal ma. Odstúpil odomňa ale moje ruky stále smerovali k nemu.Otočil sa a odchádzal. Stála som tam, ani som sa nepohla len očami som sledovala ako odchádza. Odišiel.

Prešiel viac ako rok a stále sa za mnou vracia. Je to skutočná láska, ktorá prekoná aj takú ďialku.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
kissmeplease  3. 3. 2010 09:40
pekné veľmi
2 
fotka
luluska123  6. 3. 2010 14:34
nadherne naozaj
3 
fotka
tewes2  7. 4. 2010 10:07
pekneeeeeeeeeee =D
Napíš svoj komentár