zo vsetkych stran pocut zmes zvukov, kt. vsak uz pre nu nemaju ziaden vyznam, je to len zmes hlasok, kt. nevypovedaju nic o jej momentalnom stave... akoby sedela na kolotoci a vsetko okolo nej sa toci nezastavitelnou rychlostou...v hlave jej huci, nevníma svet okolo seba, pada k zemi a so slzami na tvari chce najst aspon jedno pochopitelne vysvetlenie, no marne... zivot sa jej smeje do oci... ona len truchli a spomina na to pekne co bolo pred tym.. pred tym ako sa vsetko posralo... odisla láska a s nou aj vsetko co do nej vlozila, slová, vety, radost, usmev na tvári, nadsenie, viera, cely zivot... zostala po nej len spust.. prázdno, nic, len temno a smútok, kt. ju tak neuveritelne muci, sklucuje, zenie na pokraj jej sil...uz takto dalej nevládze.. ak to má mat taketo pokracovanie.. tak to radsej ukonci hned a zaraz.. uz nevydrzi tieto stavy, tu samotu, prazdnotu v jej vnutri...uz nema preco zit.. to preco zila uz davno nie je.. je ale ju nechalo samu.. aby si presla trnistu cestu a tak okusila vsetky stranky zivota... zivot s nou rozohral hru sachu, kt. sa este vobec neblizi ku koncu.. panom hry je tu zivot a ten hru este len rozohral.....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár