Prichádzala zima a tak sa rozhodli odletieť. Všetci už boli pripravení. Ale tu sa zhovárajú dvaja:
-Počuj, ja s nimi nechcem letieť, chcem ísť svojou cestou.
*zbláznil si sa ?! nemôžeš ísť vlastnou cestou, táto je najistejšia, načo hľadať novú?
-je mi jedno čo si myslíš, každý rok ideme tou istou cestou lebo podla nich je len tá bezpečná, ale ako to môžu vedieť? Možno že nájdeme lepšiu a kratšiu cestu. Nemusíme ísť slepo za nimi.
*No rob si ako chceš, ale hovorím ti že robíš chybu. Ja s tebou nejdem. Nechcem sa dostať do problémov.
-V poriadku. Tak sa uvidíme v cieli.
*No možno.
-Nie možno, určite.
*Tak, šťastnú cestu.
-Aj tebe. A neboj sa, ja sa nestratím.
A tak veľká skupinka odletela svojím osvedčeným smerom a on si letel sám. Vedel že sa nestratí a vedel hlavne to, že nemusí ísť slepo za druhými len preto že tvrdia, že je to jediná bezpečná cesta. Sú to len vtáci tak ako on, ktorí sa môžu mýliť.
Cestu si vyberáme každí inú, ale náš cieľ je rovnaký.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár