Sto razi sa mozem pozerat do oblohy a hladat tam tu hviezdu, ked raz nechce prist , nenarobim s tym moc. Vsetko je take zahmlene , radsej mam zavrete oci uz stale. Rovna priamka na tvari , cuknutie obocia . Naco ? v tomto usporiadanom svete nenachadzam cestu lebo mi ju musi niekto kradnut. Ale jak ? ved cestu mi nemozu vziat a robia to aj tak . Ked sa spravne zamyslim , postavim na nohy a vyrovnam chrbat tak v dialke zbadam hviezdu. Ta hmla je silna ale ona ziari viac nez vsetko co som doposial videl . Nasadnem na auto , pojdem kilometre . Prestupim na lietadlo , preletim kilometre. Ona je i tak daleko. Na lodicke vypustenej do sveta sa jej priblizujem . cim viac som blizsie , tym svieti menej . Az sa napokon k nej dostanem . postavim sa na nohy , obzrem...... vlna za vlnou, nic viac. Coze ? hrame sa ? V dialke svieti dalsia hviezda. Takze predsa len sa hrame. Ked.... ona svieti tak prekrasne. Mozem si ju oblubit ? co ak neexistuje ? kto mi to dokaze. Ja ale neodidem , stala tam raz uz tak co ked zacne svietit zasa ? zhodim svoju malu kotvicku a lahnem si . vlna po vlne ma uspava .

som len obycajny bezcenny spáč

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
affectionner  27. 2. 2010 21:47
pekne ...len niektore vety by si mohol viac premostit, aby to bolo take celistvejsie ...ale nechcem aby ot znelo ako negativny koment, lebo vazne sa mi to paci!
Napíš svoj komentár